Živý rozhovor - stránky 51-62

Text relácie „Vedomie a Osobnosť. Od vopred mŕtveho k večne Živému“ v redakcii Anastasie Novych. (Vysvetlenie skratiek v texte: vedúca Taťjana  – T; Igor Michajlovič Danilov – IM; Žanna – Ž; Voloďa – V; Andrej – A)

03:01:30 – 03:44:20

T: To znamená, že keď sa človek stane účastníkom týchto iluzórnych hier vedomia, tak v ňom samom sú prítomné pochybnosti a obavy ...

IM: Pochybnosti, obavy – to všetko vždy pochádza z vedomia. Veď vedomie nevníma duchovno. Prečo ho priťahuje mágia? To je niečo, čo presahuje rámec chápania vedomia: "tu sa to prejavilo, tak sa to stalo" a podobne. Skutočná mágia sa prejavuje úplne iným spôsobom a pre vedomie je prakticky neviditeľná. A vedomie ju vníma ako prirodzené procesy. To je skutočná mágia. No ani jej netreba venovať pozornosť. A obavy i pochybnosti sú všetky z rozumu, z vedomia, ono musí pochybovať. Ale ty  neži ním, ži duchovnom a hotovo. Keď človek začína žiť duchovnom, potom doslova miznú všetky strachy, ktoré existujú v hmotnom svete. Prečo? Pretože dokonale chápeš, že je to ilúzia.

Veď to neprežívaš... Teda ráno si vstal, ak sa ti prisnil sen... Človeku sa prisnil sen. Prebúdza sa ráno a prežíva tento sen, kým sa nerozptýlil. Rozptýlil sa – a sen stratil hodnotu. Nuž, tak aj život tu, celá táto existencia – je iba dočasnou ilúziou, ktorá veľmi rýchlo plynie. Možno o tomto veľa hovoriť, ale v skutočnosti sa to chápe len vtedy, keď začínaš žiť.

T: Systém veľmi aktívne popularizuje v ľudskom prostredí túto atraktívnosť mágie, samozrejme, vychádzajúc zo svojich záujmov. Ale mnohí ľudia, ktorí sú pod vplyvom svojho vedomia, sa k tomuto chovajú veľmi ľahkomyseľne.

Ž: Jednoducho nechápu celú zhubnosť mágie, jej ťažké následky pre nich. Pretože toto je priama cesta k subosobnosti. To je napájanie systému... Ľudia jednoducho nechápu, že dokonca aj samotné pokušenie ovládať to, alebo túžiť po tom – je jednoducho priama cesta do pekla...

IM: Správne ste poznamenali, dokonca aj túžba ovládať magické schopnosti – je už ďaleko od duchovna. Prečo? Pretože túžba mať magické schopnosti – to je už tajnou túžbou mať moc. A mocou sa vždy snaží  disponovať iba vedomie. No, povedzme to tak, že systém cez vedomie. A ono všetko buduje pre to, aby malo moc nad inými ľuďmi, teda nad ich vedomiami. A robí všetko pre to, aby viac a viac získavalo túto moc, preto tak dychtí...

Systém sa vždy zameriava najmä na duchovné tajomstvá. Kvôli čomu? Kvôli tomu, aby aspoň predĺžil svoju existenciu. Nie aby získal večný život, hoci sa o to usiluje a túži po tom, pretože chápe plynutie času. Keďže systém je veľmi rozumný, vníma seba ako "Ja", preto sa i stavia proti Bohu. A všimnite si, mnohí položia otázku: "Ale prečo systém... veď ako racionálna bytosť chápe, že je smrteľný, ale prečo sa stále vnucuje a odporuje Bohu a nejde na zmierenie, či niečo iné a nezachráni si život?" No, po prvé, je to antipód, systém nikdy nemôže ísť na zmierenie, pretože je vytvorený pre toto. To je po prvé. A po druhé, ako postupujú ľudia? Veď človek, ktorý získal aspoň štipku nejakej  zručnosti alebo aspoň nejakú malú moc, pokračuje v budovaní svojej pozície a rozprávaní...  povyšovaní sa nad ostatnými.

Poznáme v hnutí mnohých ľudí, ktorí takpovediac nedokážu urobiť ani autogénny tréning, ale behajú a rozprávajú druhým ľuďom, že sú už "bódhisattvovia" a podobne. Prečo? Pretože je pre nich dôležité, aby o nich takto premýšľali, za takých ich pokladali. Tak aj systém postupuje presne rovnako. Vnucuje Osobnosti  vnímanie seba ako Boha. A tvorí, ukazuje, uzdravuje od chorôb, môže dokonca porušiť všetky ním sformulované zákony, prejaviť rôzne metafyzické javy. Ale kvôli čomu? Aby sa zdal v očiach dokonca takého, v porovnaní so systémom bezvýznamného tvora ako je človek, aby sa zdal Bohom. Veď ľudia postupujú presne tak isto. Tu je akurát to fraktálne opakovanie malého od veľkého.

T: Je zaujímavé, ako šablónovito funguje vedomie. Teraz ste Vy, Igor Michajlovič, spomenuli ľudí, ktorí sa povyšujú nad ostatnými, ale pritom sami na sebe nepracujú... A vedomie okamžite v mysli zaostruje tvoju pozornosť na nejakých ľudí, ktorých poznáš vo svojom meste, vo svojej krajine. Ale týchto ľudí nepoznajú iní, napríklad ľudia žijúci v iných krajinách. A tak každému vykresľuje svoju ilúziu z vlastnej pýchy a akejsi provinciálnej opozície, pritom vymyslenej jeho vedomím. Teda pre jedného – to je Peter, pre druhého – to je Vang a pre tretieho to bude napríklad John. Vedomie už každému vkladá hotovú odpoveď z pýchy, teda to, o čom hovorila Žanna.

Ale ak vyjdeš z bodu zúženia vedomia, tak už vidíš celkovú situáciu, v ktorej nie je miesto pre tvoju pýchu. A situácia spočíva v tom, že chápeš, ako všeobecne pôsobí systém v priebehu storočí. Takýmto spôsobom cez ľudské chcenia z pýchy, cez túžbu po moci, vniká do prinesených Učení, do toho, čo je jediné z Duchovného Sveta. A systém toto všetko rozdeľuje, rozdeľuje jediné na množstvo a prevracia to na prúdy pod svojou kontrolou, náboženstvá so svojimi autoritami, so svojimi čiarkami a celou tou svojou túžbou po moci. Tak ako ste aj hovorili, že všetko sa fraktálne opakuje.  

Teda aký je rozdiel, ktorí ľudia to robia?! Oni iba momentálne slúžia rozmarom svojho vedomia, to znamená, že plnia vôľu systému. Ale kde si ty v tejto chvíli? Systém má dnes jedných prevádzačov, zajtra druhých, tých, ktorí v skutočnosti bažia po moci a nazývajú sa napríklad svätými (v každom prípade, veľmi chcú, aby ich ľudia za takých považovali). No celkovo podstata nie je v konkrétnych ľuďoch, ale v systéme, v tom ako funguje.

A vediac o tom, ty už chápeš a obraciaš pozornosť na vlastné vedomie, na svoje reakcie. Si vo vonkajšom? V konflikte? V rozdelení? Vedomie ti rysuje ďalšieho nepriateľa? Alebo cítiš Pravdu, vidíš globálne prejavy systému a nepodliehaš jeho provokáciám? Kladieš si otázku, komu teraz slúžiš? Kde je teraz tvoja pozornosť? Cítiš Duchovný svet v sebe? Čo teraz v sebe kultivuješ?

Ž: Čiže keď v tebe dominuje vedomie, tak čo sa v tebe kultivuje v tej chvíli? Kultivuje sa akurát len pýcha, megalománia, prahnutie po moci. A ty jednoducho vkladáš silu svojej pozornosti, tak to vychádza, do týchto hier vedomia.

T: Pritom každého zacykľuje na svojej hre. Jedného – na fanatizme nejakého náboženstva, druhého – na mágii, tretieho (ktorý plne odmieta i náboženstvo i mágiu) zacykľuje napríklad na vede, a tak ďalej.

IM: Satan je mazaný: nechceš Boha, nechceš mágiu – tak tu máš vedu. Ale nie je to odvádzanie? Hlavne aby si vkladal svoju pozornosť do materiálneho a dočasného. A pokiaľ si využívaný – satan je živý. Keď ťa vychováva ako egoistu, s pocitom pýchy, nadradenosti, tak čím viac je v tebe pýchy, tým viac si otrok. Akokoľvek sa budeš vykrúcať, ale je to tak. Čím viac sa vyvyšuješ vo svojich myšlienkach a považuješ sa za  prevyšujúceho všetkých, tým nižším zo všetkých sa stávaš, pretože skutočne sa stávaš otrokom, manipulovaným, riadeným satanom. Keď niekoho haníš – tak si otrok. No, to je samozrejmé.

T: Áno. Veď vedomia ľudí sa neustále navzájom hania pre akúsi vonkajšiu voľbu, pre akési ďalšie vonkajšie oddelenie. A ľudia utrácajú toľko síl a nervov, nadávajú si, čosi komusi pol života dokazujú.  A vo výsledku tento čas plynie, niečo sa mení vo vonkajšom, to isté telo starne, možnosti sa strácajú.  Ľudia v tomto momente cítia, že v podstate je to opäť klam, opäť sklamanie. V dôsledku toho je vnútri prázdno a ľudia sú nešťastní.

IM: Presne tak.

Ž: Avšak v skutočnosti je všetko jednoduché – neslúž systému.  

IM: V skutočnosti ľudské vedomie, bez ohľadu na to, ako ho vychvaľujeme, je veľmi primitívne. Ak by sme to porovnali s modernými technológiami, je to ako prvý Pentium. Jednoducho u neho existuje  sebaasociácia s nejakou slobodou alebo sebaidentifikácia "Ja". Dali mu máličko slobody a právo voľby - a hotovo, začína byť agresívne. Ale to je zdanlivé právo voľby. V skutočnosti vedomie nič nevyberá, to všetko sú predpísané programy. Osobnosť vyberá z tých programov, ktoré jej podsúva vedomie. Ale ono jej opäť podsúva šablónovito, dá sa povedať podľa zoznamu. Tak je všetko banálne a jednoduché, nič nové.

T: Skutočne, od storočia ku storočiu jedno a to isté. Stále rovnaké myšlienky vo vedomí človeka, ktoré ho pokúšajú, ktoré ho manipulujú. A tak veľa príkladov je v literatúre, najmä v náboženskej literatúre, keď sa tie isté javy jednoducho nazývali rôznymi pojmami. V zoroastrizme sa jednoducho nazývali "dévami", v islame sa rovnaké javy nazývali "džinmi" a v kresťanstve "besmi", alebo "démonmi vášní, pýchy, túžob".

IM: "Démonmi" –  to len skôr takto nazývali. Teraz môžeme hovoriť iným jazykom - jazykom IT technológií. Môžeme to nazývať programami. Prečo? Znova – vedomie má predsa štruktúru poľa. Je to bližšie k pochopeniu, modernému človeku je to jednoduchšie.

Jedná sa o štruktúru poľa, predpísané programy, ktoré sa po vstupe do nášho vedomia rozkliknú (otvoria sa) ako v počítači a začínajú pracovať. Tak sme sa na ne pozreli, povedzme tak, sústredili svoju pozornosť alebo vložili silu svojej pozornosti. Vykonali sme úkon, aktivovali sme tento program, on začína pracovať, a to je všetko... Ale predstav si, ako to bolo možné vysvetliť ľuďom predtým:  "dévovia" sú akési neviditeľné bytosti, ktoré prichádzajú k tebe a zvádzajú ťa. No, to sú opäť len slová.  Prejde čas, budú to nazývať ináč. Ide o to, že sa nič nemení, podstata zostáva taká: ty neriadiš tento proces, teba riadia. A nie je rozdiel, či pomocou akéhosi vírusového programu, alebo pomocou nejakého "dévu", ktorý ťa zvádza. Hlavné je, že sa necháš zlákať. Ale pokiaľ sa necháš zlákať, znamená to, že si otrok.  

Ž: Ale keď  máš znalosti, možno žiť inak.

IM: Musíš žiť inak. Všeobecne, ak chceš Žiť, musíš konať inak. Vedomie sa musí podriadiť. Tým sa nič nemení. Vidíš, znova sme sa vrátili k tomu, čo mnohí ľudia nechápu: "Akože budem kontrolovať vedomie? Ako dokážem riadiť auto? A to čo, nemám rozmýšľať?​​" Ale nie, aj auto sa riadi a tak ďalej.  Iba život sa stáva krásnejším a zaujímavejším, pretože sa začína život tam, v Duchovnom Svete, zotrvávajúc ešte v tele a vedomie sa stáva ľahko riaditeľným a kontrolovaným.

Je to ako počítač. Povedzme , že si sa stal múdrejší, ale tvoj počítač je starý. Ochranné programy sú staré. A beztak do neho lezú kadejaké vírusy, všelijaké programy, ktoré nechceš. Ale je to počítač, nie je nutné, aby si rozklikával (aktivoval) to, čo ukazuje, správne? No tu vyliezol nejaký obrázok, ktorý ťa láka. Veľmi dobre vieš, že ak ho otvoríš, tak počítač nadlho zamrzne. No načo by si ho otváral? Zavrieš, odložíš a pracuješ ďalej. Všetko je ľahké a jednoduché.

T: Taktiež zaujímavý moment: ukazuje sa, že Osobnosť má túto slobodu voľby, ktorú systém v zásade nemôže ovplyvniť. Ale v poslednej dobe je pozorované pôsobenie systému v čom? V tom, že jednoducho ponúka človeku uveriť, že túto slobodu voľby nemá.

Ž: No áno, a my len čo sme akurát ozvučili názorný príklad o vedeckých experimentoch a záveroch, že vedomie prijíma riešenie oveľa skôr, ako ho človek vyjadrí... A toto vyhlásenie vedcov sa teraz veľmi aktívne propaguje v masmédiách. No a aké závery pritom urobí vedomie obyvateľa? Akéže myšlienky v jeho hlave vzniknú, keď sú mu podávané také jednostranné informácie od systému, keď sa nevysvetľuje podstata?

T: Vznikla myšlienka...

IM: Že si otrok a nemáš východisko. Veď v skutočnosti poďme vysledovať, kedy sa tento proces začal? Celkom nedávno sa tvrdilo, že Duchovný svet neexistuje a je to len prežitok minulosti, iba rudiment vedomia z predošlých omylov.

T: Systém naozaj začal nejako intenzívne odďaľovať ľudí od pochopenia Duchovného sveta... Čo hlásal vo vedomí ľudí v posledných storočiach? Ukazuje sa, že ľudia viedli spory v rámci svetonázoru systému Živočíšneho rozumu: "Matéria je prvotná a vedomie je druhotné, alebo naopak?"

IM: Matéria sa vždy usiluje dominovať a vnucovať svoju prvotnosť, zvlášť nad Duchovným Svetom.  Navrhuje, presnejšie vkladá do vedomia ľudí, že matéria vytvára všetko v tomto svete a celý svet sa skladá výlučne z matérie.

Ž: Áno, a dá sa povedať, že akurát týmto začína učebnica filozofie na akejkoľvek vysokej škole, že údajne "matéria vytvára jednotu sveta"... so všetkou tou nafúkanou filozofiou vedomia – materializmu, idealizmu a podobne. Ale po absolvovaní vzdelávania ľudia spravidla aj tak nerozumejú celej tejto filozofii, pretože vychádza z rozumu. Pokúša sa iba dotknúť duchovných otázok. Ale prečo sa to deje? Pretože je to bežná hra systému. Vedomím sa mnohonásobne komplikuje jednoduché, zvyšuje sa významnosť prázdneho a u ľudí dochádza ku komplikáciám vnímania. Pretože tí, ktorí písali túto filozofiu pod diktátom vedomia, jednoducho nechápu podstatu duchovna. Preto namiesto praxe vznikajú nekonečné úvahy „o hlavnom“ a práve preto sa komplikuje jednoduché. Ale nie je to preto, že ľudia sú zlí. Systém sa jednoducho snaží týmto spôsobom vštepiť do chápania človeka, že matéria je údajne prvotná. Namiesto toho, aby sa človek duchovne zdokonaľoval, tak len donekonečna o tom uvažuje týmito vysokými kategóriami.

T: Je to taká hra systému: "V čo mi uveríš? V dialektický materializmus alebo v idealizmus?" Pre budúce generácie ešte niečo vymyslí.

IM: No a akože... má túto funkciu, ustavične vymýšľať nové...

T: Ale vo všetkom tomto sa bude porovnávať s Duchovným svetom. No jeho rukopis je veľmi šablónovitý a rozpoznateľný. Napríklad ako tu – aj v jednom aj v druhom prípade systém propaguje sám seba, jednoducho si privlastňujúc kvality Duchovného sveta. To je to, čo ste hovorili, že systém sa vždy snaží stať pre človeka Bohom.

A tu je taký jednoduchý príklad, keď kvality Duchovného sveta, že je večný a nekonečný,  v materializme vnucuje systém o sebe, to isté hovorí o hmote, ktorá je v skutočnosti aj smrteľná, aj konečná. A systém tvrdí, že vraj vo svete "nie je nič, okrem rôznych stavov hmoty", a že "práve hmota vytvára jednotu celého obrazu sveta". Ale v skutočnosti odpradávna bolo ľuďom známe, že Boh je jeden, a že zdrojom všetkého je Duchovný svet.

Ž: Veru, a ako sa systém v tomto propaguje, požiera pozornosť tým, že prekrúca informácie z Duchovného Zdroja, čiže je ako posmievač. Ale všetky tieto namotávky, ktoré vychádzajú zo systému, je veľmi cítiť. Cítiť ich ako prázdnotu, pretože ak máš skutočnú prax v duchovnom rozvoji, tak presne cítiš a vieš, čo prichádza z duchovného sveta a kedy je to len prázdnota od systému.

T: Áno. Alebo taký príklad, že ten, kto žije Duchovným svetom chápe, že počiatočný stupeň  poznania Duchovného sveta - to je pocitové vnímanie, to je vnímanie hlbokými pocitmi. Systém to veľmi primitívne adaptuje na seba, viac naväzuje na telesné pocity. Vraj "po pocitovom vnímaní to bude pre teba nejaká vyššia úroveň"... od systému – akási úroveň "abstraktno-logického myslenia" namiesto vnímania hlbokými pocitmi, ktorému vedomie jednoducho nerozumie.

A to isté sa deje, keď sa pozrieme na vnímanie sveta z pozície systému, ale už cez prizmu idealizmu, kde sa zdôrazňuje práve len aktívna úloha vedomia a tvrdí sa, že vedomie konštruuje  svet, pridáva sa nejaký taký mysticizmus vedomia, jednoducho mágia.

IM: Systém má vždy dve krajnosti, ako na hojdačke – buď železnú logiku z pýchy, alebo panický strach, mysticizmus z nevedomosti. To je normálne...

T: Áno, avšak systém sa snaží zaviesť akési paralely, porovnávajúc sa s Duchom. A opäť, na čo sa  kladie dôraz?  Na vedomie, na logiku. Napríklad, hlása o tom, že "vedomie človeka sa rozvíja cestou prekonania telesného obalu ako sebapoznanie absolútneho ducha". Tu je kľúčové, že vedomie človeka, ale nie Osobnosť ako Duch. Dá sa povedať, že celý idealizmus je postavený na novej verzii úsudkov pre súčasníkov, ale na základoch vedomia filozofov starovekých Grékov, Rimanov, práve tých, ktorých ste spomínali na začiatku relácie, ktorí hľadali mágiu a nie duchovnú cestu.

Pre systém vždy najduchovnejšie – to je mágia, pretože je v tomto chápaní obmedzený. A k duchovnému poznaniu má samozrejme cestu uzatvorenú. A ako ste správne pripomenuli, cez vedomie, cez hlasy v hlave spoznať v praxi Duchovný svet nie je možné.  Pretože to je samozrejme možné len skrze hlboké pocitové vnímanie.

Ž: Ale keď poznáš tieto duchovné kľúče, tak už začínaš chápať, v čom je skrytý úskok systému. Celá spletitosť a komplikovanosť – to je len príznak práce vedomia, sú to hry systému. Ale duchovné, skutočné praktické znalosti tu jednoducho zámerne nie sú.

IM: Pretože duchovná cesta je vždy jednoduchá, ale vo vedomí je to vždy mnohonásobné mlátenie prázdnej slamy...

Ž: ...princíp práce systému, vedomia.

T: A keď sa vrátime k vede, jednoducho sa stáva jasným, odkiaľ pochádzajú také postoje – od systému. Ak ideš do vedy, tak si povinný súhlasiť na úrovni svetonázoru tvojho vedomia práve s politickým postojom minulých storočí – materializmom – s tým, že "vedomie je funkciou mozgu, odrazom objektívneho sveta". Inak, počínajúc od XIX. storočia, tak bolo a tak je to aj teraz, že ťa nikto s iným svetonázorom do vedy jednoducho nepustí. Prečo vôbec vznikol takýto politický postoj?

IM: V prvom rade tento politický postoj vznikol preto, že v XIX. storočí ľudia veľmi blízko podošli k takému pojmu ako je "éter". Samotný éter poskytoval nekonečnú voľnú energiu, ktorá by mohla ľudí zabezpečiť jednoducho bezplatne a v akomkoľvek množstve potrebnou energiou. A to v žiadnom prípade nebolo v záujme mocných tohto sveta. Pretože na čom by zarábali a ako by ovládali ľudí? To je jedna strana. A na druhej strane samotný dôkaz existencie niečoho nehmotného, čo vytvára hmotu, ktoré dáva energiu – to je veľmi blízko k Duchovnému Svetu. Takáto je teda paralela. Aj to vyvolalo napätie a strach medzi mocnými tohto sveta, preto i zaviedli celkový zákaz tejto témy.

Prirodzene, že svetová elita toto všetko samozrejme rýchlo zvrtla a zadala systémové politické pokyny, ktoré zaviedli civilizáciu do takej húštiny materializmu, že je doteraz ťažké z nej vyjsť.  A samozrejme, v dôsledku sa to odrazilo aj na vede, aj na blahobyte ľudí, aj na duchovnom rozvoji a aj na iných faktoroch.

Na jednej strane by sa tu dalo povedať: ale ako tieto udalosti môžu ovplyvniť duchovný rozvoj?  Mohlo by sa zdať, že čo má spoločné bezplatná energia a duchovný rozvoj? Veď človeku naozaj nič nebráni duchovne sa rozvíjať. No opäť, na čo narážame? Narážame na vedomie. Predstavte si jednoduchý príklad, kedy sa veda v oblasti fyziky rozvíja do takej miery, že dokazuje to, že existuje Niečo bezhraničné, ktoré vytvára tento svet, ktoré dáva túto energiu svetu. A zdá sa, že usporiadanie nášho vesmíru je úplne iné, ako nás učili v škole, či na univerzitách. Je oveľa zložitejšie a za ním je to, čo ľudia nazývajú Duchovným Svetom. A vedomie tomu nemôže protirečiť, pretože je to pravda. Odrazilo by sa to na duchovnom rozvoji? Samozrejme, radikálnym spôsobom by sa to odrazilo.

Priblížilo by to všetkých ľudí k pochopeniu toho, že existuje Duchovný Svet, svet Boha. A keď je to tak, znamená to, že to už vylučuje všetky možné pochybnosti vo vedomí, pretože existencia Duchovného sveta by bola dokázaná vedou. Samozrejme, že ľudia by začali žiť podľa duchovných zákonov, podľa iných zákonov, získali by duchovnú slobodu. A nech by im už ktokoľvek čokoľvek rozprával, no ako riadiť takú spoločnosť, ktorá smeruje k Duchovnému Svetu? Vari možno takých ľudí prinútiť súťažiť v obohatení sa, hromadení, alebo niečom inom?   Nemožno. A rozvíjať nenávisť jedných ľudí voči iným, vnucovať im myšlienky o vlastnej nadradenosti nad inými, keď u Boha sú všetci rovní? To by sa nepodarilo. Prirodzene, že to aj vyvolalo spústu otázok a obáv u takzvanej elity. Aj preto používame doposiaľ uhľovodíky...  Preto sa dnes tí, ktorí sa nazývajú "vedcami", boja dokonca aj hlesnúť na túto tému, predstierajú akoby to neexistovalo. Nuž, taký je systém.

T: Čiže znova prichádzajú tvrdenia a pokyny zo systému... Teraz ani nie je prekvapujúce, prečo sa vedci-ateisti, ktorí už vo vedeckom prostredí videli storočie, príliš snažia hovoriť o svojich materialistických názoroch. Otázka je len v tom, či skutočne svojich? Tak horlivo bránia pozície tohto materializmu, bránia vedomie – že vedomie bolo, že bolo silou evolučného rozvoja sformované a že všetko je materiálne a všetko prebieha v mozgu a podobne. A iní, ktorí sú mladší, im jednoducho pritakávajú bez pochopenia skutočnej príčiny vzniku tohto,  v úvodzovkách povedané "vedeckého svetonázoru". Pretože systém pôsobí preventívne vo vedomí ľudí a bohužiaľ zatiaľ nestráca svoju pozíciu.

IM: Celkom správne. Pozrime sa pravde do očí... Trochu sa začali šíriť Znalosti. A veľmi veľa ľudí začalo hovoriť o inom. A ako sa hovorí, po mávnutí čarovného prútika jedného pekného dňa do hláv ľudí, venujúcich sa štúdiu neurofyziológie, psychológie a podobne, začali prichádzať myšlienky: "Ale ako funguje naše vedomie? A prečo sa to deje?" A teraz si všimni, u satana je vždy všetko vyvážené. Prišli Znalosti – prišlo opodstatnenie. Ale opodstatnenie prišlo v inom.

T: Došlo k takému opodstatneniu od systému s jeho zámenami, ako odpoveď na prudký duchovný vzostup a na Znalosti, ktoré prišli do tohto sveta.

IM: Áno. To znamená, že človek, ktorý teraz začne používať to, o čom sme hovorili (proces pozorovania samého seba), uvidí, že myšlienky prichádzajú. Ale jemu už pred nami bežiaci, tí istí "dévovia", alebo programy, ktoré pracujú, vysvetlili že: "Východisko neexistuje. Áno, myšlienky prichádzajú skôr, ako si si pomyslel. Nie, neriadiš ich". Niektorí vedci sa stretli s týmto javom, začali ho skúmať a hovoria: "Nie, ďalej nepôjdeme, pretože to zaváňa metafyzikou a celkovo niečím transcendentným. Ale to nemôže existovať". A dokonca to odmietajú ďalej skúmať. No beztak potvrdzujú, že: "Áno, existuje taký fenomén, vychádza nám, že človek je riadený. Ale ty nemôžeš zmeniť nič, pretože sa zdá, že nemáš žiadnu vôľu, plníš niečiu vôľu, ktorá prichádza zvonku".

T: Dá sa povedať, že vedci majú jednoducho strach skúmať ďalej, strach stratiť svoje vedomie.  Je to akoby nepochopenie toho, že s vedomím sa človek nerozlúči do konca svojho života. Otázka je len v tom, či vedomie riadi teba, alebo sa ty ako Osobnosť oslobodíš spod nadvlády vedomia.

Ž: Áno, vychádza to tak, že vedomie jednoducho tají, že sloboda Osobnosti – to je Život v Duchu. Pretože práve Život v Duchu je pre vedomie nepochopiteľný, ale pre duchovne sa rozvíjajúcu Osobnosť je to prirodzené – Život v Duchu.    

IM: Samozrejme. Ale znova vidíš, ako zaujímavo a symetricky to všetko funguje, dokonca zabieha trošku dopredu. Veď len čo boli vnesené Znalosti, len sa začalo všetko rozvíjať – a okamžite sa začali práce v tomto smere. Ale prečo to dovtedy nebolo? Ale prečo sa dovtedy o tom nehovorilo? Hoci v náboženstvách minulosti sa o tomto všetkom hovorilo. Aj proroci o tomto hovorili. Je to zaujímavé...

T: Áno, len či ich počúvali ľudia? Ešte presnejšie, kto v nich počúval a reagoval? Veď vedomie je celé postavené na pýche, v ňom je všetko oddelené, veľmi zlomkovité, nezmieriteľné.

Ž: Veru. A ako, žiaľbohu, vedomie otrokov systému kúskuje Znalosti, vnesené duchovné Znalosti a interpretuje ich po svojom, ako vedomie ľudí začína tieto Znalosti prerábať?! Veď to môžeme pozorovať teraz, deje sa to doslova pred našimi očami. A akou pákou riadi systém hlavy ľudí? Pýchou. A otroci systému to nepozorujú, pretože v ich očiach je závoj pýchy a vlastnej významnosti.

T: Áno. Teraz už existuje pochopenie, prečo systém... prečo vedomie, keď sa vnášajú duchovné Znalosti, jednoducho začína priťahovať svoje skrutky aj v náboženstve, aj vo vede. Zdá sa, že preto, aby potom na tomto základe stavalo ľudí navzájom proti sebe. Je na to dobrý príklad, zoberme takú vedu ako primatológia, teda vedu o štúdiu opíc. Veď keď si prečítate históriu jej vzniku, všetky tie ťažkosti, na ktoré narazila, pritom ťažkosti zväčša spojené práve so psychologickým vnímaním spoločnosti týchto výsledkov výskumu a štúdia biológie opíc, biológie človeka a porovnania týchto údajov, tak sa stane jednoducho pochopiteľné, prečo sa tak stalo, prečo sa ľudia tak báli akéhokoľvek stotožnenia seba s opicami a brzdili rozvoj tejto vedy. No iste že, neposlednú úlohu tu hral práve náboženský aspekt. A doteraz existujú spory  v tejto súvislosti.

A to všetko preto, že v spoločnosti sú už, bohužiaľ, stratené kľúče k duchovným znalostiam a ľudia nerozumejú sebe, nerozumejú svojej dvojitej podstate. No tu na príklade primatológie sa dá názorne pochopiť, ako systém priamo na mieste vytvoril veľký problém pomocou ponímania vedomia a postavil ľudí študujúcich túto vedu a ľudí študujúcich náboženstvo priamo proti sebe.

IM: Celkom správne. Málokto o tom vie, pretože sa málokto o to zaujíma. No v skutočnosti je vývoj dieťaťa a vývoj opičky do určitého veku – úplne identický. Existujú zaujímavé práce na túto tému.

T: Áno, je to naozaj tak. Veď tento fakt zaznamenali vedci, hoci príčina toho ostáva pre nich neznáma, no, minimálne do vyjdenia tejto relácie. Ale tu sa už ľudia z rôznych náboženských organizácií začali rozhorčovať na vedcov: "Počkajte, ako to?! A čo viera? Veď v Biblii sa hovorí, že Boh stvoril človeka podľa svojho obrazu a podoby." Ale čo môžu odpovedať vedci, ak sú tiež len obyčajní ľudia, ktorí vedomím skúmajú hmotu? Môžu operovať len s faktami a hypotézami... Ale tu vedci ešte u šimpanza objavili talent konkrétne k jazykovej komunikácii. A to tiež zosypalo príval kritiky týchto pokusov, ako následok takpovediac ešte jednej "náboženskej traumy". No celkovo, padla kosa na kameň. A začala vzájomná agresia, pretože v hlavách ľudí kraľuje vedomie. Vedomie tak zmiatlo a zatvrdilo ľudí proti sebe, nachytalo ich na pýche, na strachu, na nevedomosti... a dokonca aj na termínoch.

Veď dokonca aj slovo "primates", čo v preklade z latinčiny znamená "vedúci", "prvý", ktorým vedci v biológii pomenovali rad najvyššie rozvinutých živočíchov. Zistilo sa, že  tento termín sa používal v cirkevnej hierarchii. A nie náhodou bol v roku 2006 jeden z  prastarých honosných titulov rímskeho pápeža pod všeobecným názvom "Patriarcha Západu" oficiálne odstránený z pápežskej titulatúry. V dešifrovaní tohto titulu existuje celý rad pomenovaní, medzi ktorými je aj titul "Primatus Italiae". A tento titul poukazuje na to, že rímsky biskup je "prvý medzi rovnými" v rade talianskych biskupov.

Vedomie sa z ľudí jednoducho vysmieva. Zužuje vnímanie ľudí do bodu konfliktu. Keď sa len pozrieme, čo sa deje vo svete: tu odstraňujú tituly, za oceánom sa hádajú, organizujú "opičie procesy" proti hypotézam, čiže výmyslom vedomia. A v Indii vôbec vytvorili kult Hanumana – boha opíc, boha fyzickej sily a mágie a ctia ho ako učiteľa v náukách. Pritom je to jeden z najpopulárnejších hinduistických bohov a existuje veľké množstvo jemu zasvätených chrámov, oltárov s jeho podobou.

IM: Tak vidíte, ako pracuje vedomie.

Ž: Veru, biedu vytvára vedomie. Veď ono nerozumie duchovnému a neustále prekrúca jeho podstatu.

T: Presne tak. Ľuďom jednoducho chýba porozumenie a zmierenie. Ak by všetci poznali odpoveď na otázku, čo v skutočnosti znamená, že Boh stvoril človeka na svoj obraz a podobu, čo je to dvojitá podstata človeka, ako podsúva vedomie a prečo opica žije v každom z nás... Ak by teda poznali odpovede na tieto otázky, tak by nebolo žiadnych otázok ani k náboženstvu, ani k vede, ktorá len skúma matériu, ale nič viac.

A čo sa týka primatológie, tak naozaj nepoprieš fakty z biológie živočíšneho sveta. Naopak, ony dokonca otvárajú oči v tom, ako pracuje vedomie, ako štandardne funguje systém. A v podstate, ako ste nám predtým hovorili, Igor Michajlovič, že na príkladoch zo zoológie, z tých jej disciplín ako primatológia, etológia, študujúc pozorovania správania zvierat, vrátane ľudí, možno pochopiť tieto schémy, tieto primitívne šablóny systému, to, ako on funguje.

No a samozrejme, úprimne povedané, keď som sa sama prvýkrát stretla so skúmaním  tohto problému, bolo to pre mňa ako kýbeľ studenej vody na hlavu. Pretože to vychádza tak, že človek rozmýšľa, že je telom, že je myšlienkami, že je emóciami. Je na to hrdý. Ale keď narazíš na primatológiu, chápeš, že v tebe takto myslí práve opičia povaha.

_____________

Video č. 9

Vo videu je prezentovaná zaujímavá zbierka vedeckého materiálu o primatológii, poukazujúceho na biologickú príbuznosť opice a človeka, na prekvapujúcu zhodu – od molekúl DNA po správanie.  Všeobecná charakteristika primátov, intelekt, biologická, fyziologická podobnosť, schopnosť naučiť sa  znakovú reč. Unikátna zbierka videí zhody správania sa opíc a ľudí: pýcha, agresia, zlosť, strach, depresia, hromadenie vlastníctva, chamtivosť, lož, tajnostkárstvo, "ekonomické vzťahy". Experiment s opicami a peniazmi, experiment s citom pre spravodlivosť, experiment "Tu je to tak zavedené". Historické zmienky v rôznych epochách o tom, že ľudské telo pochádza zo zvieraťa. Označenie symbolu opice v rôznych starovekých civilizáciách.

Takže čím sa predsa len líši človek od opice, ak jeho biológia, emócie a intelekt majú takú ohromujúcu zhodnosť?

IM: Do ôsmeho dňa sa človek ničím nelíši od zvieraťa. Dostatočne rozvinuté Prvotné vedomie má aj šimpanz. Analógia prechádza veľmi blízko. Aj detičky opičky, aj človeka sa niekde do troch, do piatich rokov vyvíjajú prakticky analogicky. Ale ďalej sa človek začína rýchlo odpútavať. Prečo sa to deje? Práve preto, že na ôsmy deň po narodení sa človek, podobne ako nádoba, napĺňa ľudskou Dušou a Duša – vytvára Osobnosť.

T: Duša a Osobnosť – to je práve duchovná zložka človeka. A prečo sa človek stal Človekom a prečo bol stvorený podľa obrazu a podoby, pretože v ňom bola čiastočka Duchovného Sveta.

IM: Osobnosť – to je práve to, čím v skutočnosti je Človek. To je ten, kým si.

_____________

T: Igor Michajlovič, ľudia píšu veľmi veľa listov práve z toho dôvodu, ako počas dňa podriadiť  vedomie sebe?

IM: Keď človek položí otázku: "Ako môžem v priebehu dňa kontrolovať svoje vedomie?" – táto otázka ide z vedomia. Čiže ti môže hrať... Herci na scéne si budú jeden druhého podriaďovať, hrať a hovoriť ti, že všetko je v poriadku.

Keď človek máličko získava určitý stupeň slobody od vedomia, tak chápe, že Osobnosť nepotrebuje vládu nad vedomím. Prichádza pochopenie, že je to inak. To je tvoj počítač. A keď odídeš, nezoberieš ho so sebou, pretože je starý, veľký, nepohodlný. Nepotrebuješ ho.  

T: Pre Osobnosť je akurát dôležité vyjsť spod jeho vplyvu, spod jeho moci, ale nie nad ním vládnuť. Správne?

IM: Absolútne správne. Prvé víťazstvo – to  je ujsť spod jeho moci a správne rozdeľovať to, čo nazývame pozornosťou. No a pozornosť v tomto prípade funguje ako cukrík v cirkuse alebo nejaká iná maškrta, keď medveď jazdí na bicykli. Prečo "Miško" jazdí na bicykli? Chce jesť. Tak aj vedomie, začína pracovať pre Osobnosť, keď to Osobnosť potrebuje, pretože chce jesť. A cukríkom pre ňu je naša pozornosť.

T: Igor Michajlovič, ešte taká otázka, že...

IM: A je tu ešte niečo pozoruhodné. Je jasné, že nech budú potom naši zvukári akokoľvek čistiť záznam, zostane veľa hluku. Všimli ste si to, že? Nech sme koľkokrát robili záznamy relácií, len čo sa dotkneme skutočných tajomstiev systému, ihneď sa búri príroda – všetko lomozí, všetko sa rúca. Nielenže vypli svetlo, ešte aj hluku je plno – od psíkov po všetko ostatné. Aké zaujímavé...

T: Je pozoruhodné, že vedomie skutočne takpovediac kladie odpor a skúmať seba nedovolí...

IM: Nachádzajúc sa vnútri  systému, preskúmať systém nie je možné. Treba vyjsť za jeho hranice a vtedy ho budeš skúmať.

_____________

 
Videotext

Sloboda Osobnosti – to je Život v Duchu.

  
Rating: 5 / 5 from 26




Recommended Book

AllatRa Book download