Živý rozhovor - stránky 187-198

Text relácie „Vedomie a Osobnosť. Od vopred mŕtveho k večne Živému“ v redakcii Anastasie Novych. (Vysvetlenie skratiek v texte: vedúca Taťjana  – T; Igor Michajlovič Danilov – IM; Žanna – Ž; Voloďa – V; Andrej – A)

11:13:30 – 11:56:12

T: A ľudia, ktorí sa dajú na cestu skutočného slúženia?

IM: A ľudia, ktorí sa dajú na cestu slúženia, skutočného slúženia, veď oni nikdy nepoužívajú tieto sily pre seba. Pre seba prečo, niečo potrebujú? Ak potrebujú chlieb, pôjdu, zarobia si na ten chlieb. Potrebujú oblečenie – zarobia na to oblečenie. V trojrozmernosti je naše telo ten samotný stroj, ktorý musí fungovať a sám seba obsluhovať. Oni tu takpovediac iba vykonávajú určené, pre úžitok Duchovnému Svetu. Ale vždy robia všetko len pre Duchovný Svet a nie pre seba osobne. A pre seba osobne v trojrozmernosti, ako obyčajní ľudia, aj pracujú, aj zarábajú. Neusilujú sa o zbytočné, o nejaký nadbytok. Veď sami viete, že? Celkom nedávno si chcel mnohé, ale potom to jednoducho stráca zmysel. V skutočnosti to stráca zmysel.

Ž: No áno, mení sa spôsob života, mení sa aj to, čo sa prv cenilo. Hľadal si nejaký zmysel v nejakých vonkajších okolnostiach. Ale teraz chápeš, nakoľko bol vtedy tvoj život iba prázdnou existenciou v labyrinte systému.

IM: Pravdaže.

Ž: Ale keď začala prax, začala sa zodpovedná vnútorná práca na sebe, keď si sa dotkla Duchovného Sveta, ktorý odhalil Skutočné, toto vnímanie hlbokými pocitmi, Život v plnosti duchovnej Lásky... A keď skutočne...

IM: Keď sa život stal Životom, tak všetko mŕtve a dočasné sa stáva nezaujímavým a bezvýznamným. Ale aby to pochopili, ľudia musia po tom predovšetkým túžiť. Skutočne túžiť.

Ž: Áno, skutočná túžba a skutočná voľba. Veď sa vyjasnilo hlavné, že Boh – to je skutočná realita a Svet Jeho Lásky – je bezhraničný.

IM: Áno. Existuje jeden jednoduchý príklad. Pre ľudí, ktorí sa venujú "slúženiu", tak povediac pod rúškom niečo božského, ale v skutočnosti slúžia diablovi (slúžia svojim túžbam, svojmu vedomiu), slúžia mnohým ľuďom, ktorých považujú za autority. Teda pre nich existujú autority. Ale ľudia duchovne slobodní, ktorí získavajú Život, pre nich existuje len jedna autorita - Duchovný Svet, Boh. A všetko ostatné je...

Ž: ...jednoducho to neexistuje...

IM: ...alebo je dočasné. A všetko, čo je dočasné, je dočasné. Všetko sa pominie okrem Duchovného Sveta. Boh je večný.

_____________

Videotext

Všetko sa pominie okrem Duchovného Sveta.
Boh je večný.
_____________

IM: Duchovný Svet je vždy Skutočný. Nemôže byť iný. Všetko, čo vychádza z Duchovného Sveta, je vždy skutočné. To je jednoznačné. Ale táto Pravda je v trojrozmernosti a trojrozmernosť – to je svet bludov. Vždy je to kvôli odrazom, kvôli zrkadleniu skreslené.

T: Áno, na úkor ilúzií, tohto zakrivenia s korekciou na systém. Názorný príklad, už sme o tom hovorili, že každý človek, slúžiaci svojmu vedomiu, berie znalosti o Pravej Ceste, hovorí o nich, ale len podľa uváženia vedomia rozmiestňuje čiarky vo svojom poradí. A tí, ktorí ho počúvajú, sa zapália, pretože cítia, že tu znalosti sú, no len potom idú nesprávnym smerom, ani netušiac o tom.

A celkovo, pri študovaní systému len žasneš, ako systém preinačuje, ako zamieňa, ako vnucuje človeku  v agresívnej forme obhajovať nejaké šablónovité zápletky od vedomia, dá sa povedať, že taký mysticko-ateistický súbor vnímania samotného systému.

IM: Je to ukážkový prvok, ako systém funguje. Teda diabol od svojho adepta vždy vyžaduje potrestať inak mysliaceho, vynadať mu, uraziť, zabiť, odpratať ho a vždy nabáda ľudí trestať za nespravodlivosť. Ale človek duchovne slobodný, keď vidí, že iný človek sa mýli, môže ho vnútri poľutovať...

T: Súcitiť...

IM: ...súcitiť, áno, poľutovať za nesprávne vybratú cestu a to je všetko. Prečo trestať toho, kto sa potrestal oveľa strašnejšie, ako ho ty môžeš potrestať? Veď čo môže byť hroznejšie, ako stav subosobnosti? Čo môže byť trýznivejšie? V tomto svete nech by človeka akokoľvek týrali, beztak to prejde. No, rok, dva, päť, no koľkokoľvek by si ho mučil, to všetko prejde, všetko sa skončí. Ale stáročia múk – to je vážnejšie. Preto je, samozrejme, škoda – škoda stratených možností, upustených šancí, ale je to voľba. Preto je to spravodlivé. Človek si sám volí, koho počúvať, čo robiť, ako postupovať. Vnútri chápe a vie, že je to nesprávne, v tom je problém. Vari Osobnosť nevidí, že sú pred ňou herci? Vidí. Vari necíti, že prikrývajúc sa pravdivými slovami, ju zotročujú? Cíti.

T: Áno, a tu by si mal človek položiť otázku: "Pre koho realizujem tento program a prečo to robím, ak si pre seba vytváram problém?". No sú to iba priania od vedomia – je to túžba po moci, túžba byť ako ostatní, opäť nad niekým dominovať, niečo v tomto svete znamenať...  

IM: Všimnite si, niečo v tomto svete znamenať. Opäť sa vraciame k človeku, ktorý získal duchovnú slobodu, má on túžbu niečo znamenať v tomto svete?

T: Veru, práve naopak, je lepšie byť neviditeľný pre systém, ale byť viditeľný z Duchovnej strany pre Duchovný Svet.

IM: Správne... Teda len podľa služby.

Ž: Nuž áno.

T: Osobnosť cíti, ako konať správne. No a systém logicky zdôvodňuje, prečo je to zle. Systém je klamár. A len vnútri seba môžeš odlíšiť Pravdu od Lži, iba na úrovni hlbokého pocitového vnímania.

IM: Predstav si: cestička na tri kroky – a dvere do Raja. Ale táto cestička je pokrytá tŕňmi. Musíš ju prejsť pozemskými nohami. Ale máš dostatok sily, aby si urobil tri kroky a ďalej nohy nepotrebuješ. Ale človek, ľutujúc nohy, stráca celý svoj život, aby neurobil tieto tri kroky, ale obišiel cez preďaleké hory a pokúsil sa prísť z druhej strany. Ale nešťastie je v tom, že táto cesta je taká dlhá, že ani štvrtinu neprejdeš za život. Prečo? Ľutujeme nohy. Však ony sú pozemské, sú akože tvoje. Pokiaľ ich človek vníma ako svoje nohy, bude ich aj ľutovať. Ale keď človek chápe, že sú ako kolesá na aute, skôr či neskôr sa zoderú – vždy urobí tieto tri kroky. Keď cíti Duchovný Svet, oklamať ho nemožno. Vtedy mu žiadny klamár nenahovorí rozprávky, ale aj keď nahovorí, tak on v ne neuverí.  

T: Igor Michajlovič, chcela by som ešte otvoriť túto otázku: "Je nejaký rozdiel medzi intuitívnym vnímaním sveta a hlbokými pocitmi?". Pod "intuitívnym vnímaním" sa tu rozumie to, čomu ľudia hovoria – "podvedomé".

IM: Zaujímavá otázka. Prečo? Pretože ľudia si to často mýlia. Rozdiel je obrovský. Intuitívne vnímanie sveta spravidla prebieha na úrovni prvotného vedomia. A častejšie sa to deje... naozaj s časovým posunom sa to môže diať, s veľkým pochopením, ale sú to nápovede od systému. Ale keď človek vníma z pozície Osobnosti, čiže hlbokými pocitmi, vníma celostný obraz. Nevníma to zlomkovito, ako na úrovni intuitívneho vnímania.

Teda človek ide a chápe, že teraz za tým rohom stretne človeka, ktorého dávno nevidel – to sa skutočne deje. Mnohí sa stretávajú s týmto javom a vysvetliť ho je ťažké, iba ak pomocou akejsi intuície, akejsi mágie, alebo predvídania, alebo ešte čohosi. To aj je mágia, v skutočnosti pochádzajúca od systému. Čiže systém niekedy podhadzuje človeku takéto, povedzme, magické prejavy kvôli tomu, aby sa človek zamyslel nad tým, že ovláda nejakú magickú silu a utrácal svoju životnú silu na to, aby rozvíjal v sebe tieto schopnosti, alebo jednoduchšie povedané na to, aby si kopal hlbší hrob. 

Ale keď je človek v kontakte s Duchovným Svetom cez hlboké pocity a uvedomuje sa ako Osobnosť slobodná od vedomia a v tej chvíli k nemu prichádza pochopenie, že teraz za rohom stretne človeka – nuž, po prvé, bude krásne a celostne vnímať, čo je to za človeka, načo a prečo ho systém poslal. Niektorí môžu oponovať: "Prečo práve systém? A prečo ho napríklad nemôže poslať Duchovný Svet?". No, tu odpoviem aj hľadačom odpovedí pomocou vedomia na túto problematiku tak, že keď sú to dvaja ľudia s rozvinutou Osobnosťou, so zrelou Osobnosťou, neustále sa nachádzajúcou pomocou hlbokých pocitov, ľudským jazykom povedané, v kontakte s Duchovným Svetom, budú o tom vedieť dávno-pradávno. Nebude to už novinka, že sa tam za rohom stretnú, pretože oni sú aj tak vo vzájomnom kontakte.    

To v tomto svete je všetko rozdelené, ešte raz to zopakujem.  Tu náhodné stretnutie, o ktorom ti akoby napovedalo "tvoje podvedomie" (opäť v úvodzovkách "tvoje podvedomie"), že sa tam stretneš – vyzerá magicky. Ale práve z pozície rozvinutej Osobnosti... A rozvinutá Osobnosť – to je tá, ktorá je v neustálom kontakte s Duchovným Svetom, teda keď už človek Žije, keď ešte počas života tela, nachádzajúc sa v tele, už je nesmrteľnou bytosťou, alebo tým, koho v náboženstve nazývajú "Anjelom". No, v rôznych náboženstvách ich nazývajú rôzne. Nám je bližšie toto ponímanie v súčasnom svete, ponímanie toho, čo je to Anjel. Keď človek už je Anjelom, nachádzajúc sa v tomto svete, nepotrebuje používať mágiu na to, aby vedel, kde sa nachádza druhý Anjel. Myslím, že takto to bude zrozumiteľnejšie. Pretože tu je všetko rozdelené, ale Tam je všetko spojené.

_____________

Videotext

Rozvinutá Osobnosť – to je tá,
ktorá je v neustálom kontakte
s Duchovným Svetom.
_____________

T: Ale sú ľudia, ktorí majú spontánne extrasenzorické schopnosti. Často však nemajú vedomosti a chápanie, kam v skutočnosti utrácajú svoje sily, do čoho vkladajú svoju pozornosť. Pretože vedomie im spravidla zužuje bod vnímania do zóny nejakého ich osobného lokálneho konfliktu v trojrozmernosti.

IM: Opäť dotýkajúc sa témy mágie alebo toho, čo nazývajú senzibilitou (nech by sme to akokoľvek nazývali, mágia je mágia – je to používanie duchovných síl na ovplyvňovanie materiálneho sveta). Bývajú skutočne ľudia, u ktorých dochádza k spontánnemu odhaleniu mimozmyslových schopností a ľudia ich často začínajú jednoducho používať. Niektorí dokonca nechcú nič pre seba, akoby pomáhajú ľuďom. Ale použitie magických síl v hmotnom svete nie pre službu Duchovnému Svetu, končí vždy rovnakým spôsobom. To je potrebné vedieť a treba to chápať.

Veď hociktorý človek, ktorý aj má tento dar – a mnohí ľudia tým prešli, vieme to aj z histórie, nepoužili tieto sily. Disponujúc nimi, nepoužívali ich, chápali, k čomu to vedie – je to zasahovanie do trojrozmernosti.

Ale mnohí túžia... Systém vždy podnecuje ľudí na cestu mágie, opäť, tajnej moci, sily, no a všetkého ostatného, všetkých týchto pozemských túžob. Ľudia, ktorých samotný systém nabáda k ovládaniu mágie, slúžia svojmu vedomiu. To je presne cesta lži. Veď akýkoľvek prejav mágie v trojrozmernosti nie je nič iné, ako intenzívny, obsedantný prejav ilúzie.

T: No áno, mágia je ako pasca na pozornosť, ako pasca na myši so syrom zadarmo.

IM: Presne tak. Prečo to všetko systém odhaľuje a prečo to všetko dovoľuje? Iba preto, aby v tebe vyvolal akékoľvek emócie: emócie pýchy alebo zlosť na toho človeka, ktorý ťa teraz posudzuje a podobne. Ale keď tomu nepodľahneš, všetko prechádza mimo a ty krásne chápeš, že je to len vedomie. Keď to chápeš a vieš, tak tomu ani nechceš venovať pozornosť.

T: Áno, provokácie vedomia začínajú hlavne prianím, pričom vyvolaným emocionálnym výbuchom, zvyčajne na základe pýchy. Stačí sa ti len za niečo zachytiť svojou pozornosťou a teda vybrať aplikačný bod konania...

IM: Keď si pripravená otvoriť sa pre vedomie, pre systém – systém ťa atakuje, inak to nemôže byť.  On vždy vyvíja určitý nátlak. Akonáhle si to uvoľnil, tam, kde si to uvoľnil, tam sa aj vtlačil. Vedomie, ktoré je súčasťou celého systému, v tebe začína práve unisono pritakávať, čiže vyvolávať u teba odvetnú emocionálnu reakciu, aby si preložil silu pozornosti a utratil ju práve na prázdne a dočasné. Takto opúšťaš cestičku, vedúcu do Duchovného Sveta. 

T: Prečo sa predsa len zakaždým nájdu ľudia, ktorí sa tak usilujú ovládnuť mágiu? Nehľadiac ani na to, že v ľudskej spoločnosti sa z generácie na generáciu, tak či onak, skrze to či ono náboženstvo  odovzdávajú tieto informácie o nebezpečenstve, o zhubnosti mágie. Samozrejme vidno, ako sa systém pokúša časom zatrieť pôvodné znalosti a ľudia už vo väčšine nechápu, prečo sa to robiť nemôže. Ale vcelku si aspoň pamätajú varovania svojich dedov a otcov.   

IM: Túžba ľudí po mágii leží hlboko vo vedomí, v samotnom systéme. Systém sa vždy snaží poznať viac, ako ovláda. Preto jednou z etáp, ani by som to etapou nenazval, ale Strážcom, cez ktorého prechádzajú ľudia (nie všetci, ale väčšina) na duchovnej ceste – to sú práve tieto paranormálne schopnosti, ktoré si človek nečakane začne u seba všímať. Čo mnohí robia? Začínajú ich používať. Oddávať sa im. A k čomu dochádza? Miesto toho, aby urobili tri kroky ku dverám, otvoreným do Duchovného Sveta, odchádzajú veľmi ďaleko na opačnú stranu.

Ž: Áno, keď máš túto osobnú skúsenosť, povedala by som, dokonca nie najpríjemnejšiu skúsenosť stretnutia s týmto Strážcom, tak chápeš všetko to, o čom teraz hovoríte, aké je to ťažké, nakoľko je to významné a pravdivé. A že sa v tom ukrýva oveľa viac, ako počuješ. Tento Strážca, táto počiatočná etapa prechodu skrze tento jav, počiatok spontánneho prejavu magických schopností, on je nielen cítiť. Je to... keď ideš, vidíš a rozumieš tomu, čo chcú ľudia naokolo, čo hovoria a čo si zároveň myslia, všetku tú špinu a absurdnosť tohoto a vidíš, čo urobia v nasledovnom okamihu. Cítiš, že im to vnucuje vedomie a čo sa v tom čase deje s ich Osobnosťou. Veď Osobnosť týchto ľudí je ako dieťa, zahnané do kúta, ktorému jednoducho točia film a ono verí tejto lži systému.

Je to nepríjemné, je to protivné. A prvé, čo cítiš v sebe, keď sa odhaľujú tieto schopnosti – to je odmietnutie a nechuť vôbec počúvať vedomie, pretože chápeš, že je to akási ilúzia a blúznenie, ktoré sa jednoducho šablónovito vnucujú pre manipuláciu. A chápeš, že keď mnohí ľudia túžia po mágii, tak v skutočnosti vôbec nechápu, po čom túžia, k čomu sa upisujú a aký strašný rozsudok sami sebe vynášajú.

Je to protivné, je to špina, ktorú je lepšie ani nevidieť a nepoznať takú skúsenosť. Pretože ak na to zameriavaš svoju pozornosť, tak okamžite cítiš, ako sa na teba začína zvyšovať tlak od systému a systém ťa okamžite začína zaťažovať. Je to ako dláviaca informačná masa, preťažená ako... je preťažená prázdnotou. A tento stav je akýsi neznesiteľný, tak nepríjemne páli...

IM: Možno to prirovnať k prachovej búrke. Kto bol v púšti počas prachovej búrky, tak to pochopí. V tejto súvislosti to prebieha analogicky – kedy ani dýchať nemožno, aj to páli, aj je to nepríjemné, a vôbec, chce sa ti niekam ukryť. Ľudia prechádzajú týmito stavmi, ale čo je v skutočnosti dobré na týchto schopnostiach?

Ž: Nič. Len je to cítiť ako mŕtve a... smrťou to zaváňa...

IM: Úplne správne. Ale opäť, ak pozrieme do hĺbky tohto problému, tak je jasné, že niektorí ľudia, ktorí slúžia, ovládajú určité sily, ktoré im dovoľujú toto zasahovanie. Ale vari oni robia tieto veci? Nie. Duchom Svätým konajú. Hoci mnohí senzibili hovoria, že "podľa vôle Božej, Duchom Svätým". Ale v skutočnosti presne naopak. Teda oni zrkadlia tieto sily, využívajú ich pre mŕtve a pre elementárne potreby.

Ale môže človek duchovne slobodný tieto sily využívať vo svojich záujmoch či záujmoch nejakého iného človeka? Nemôže. Akurát zástupcovia Duchovného Sveta môžu zasahovať, ale oni nezasahujú zo svojej vôle. To je práve vôľa Toho, Ktorý to realizuje skrze nich. Človek duchovne slobodný nikdy nebude realizovať tieto sily osobne pre seba či akéhosi človeka, či pre svoju organizáciu, či ešte pre čosi iné. Nie. Môže sa to týkať len Duchovného Sveta, Jeho záujmov v tomto svete, iba tohto.

Tu je veľmi tenká hranica: vedomie bude ľuďom rozprávať, že ty sa nie pre seba pokúšaš osvojiť mimozmyslové schopnosti, alebo ich využívať, ale pre Duchovný Svet sa snažíš a podobne. A čo sa ti ponúka urobiť? Ale veď vždy sa ponúka: pôsobiť na konkrétneho človeka, ovplyvňovať nejakú konkrétnu situáciu. Za akým účelom? Čo zlepšiť? A vždy všetko vedie k materiálnemu bodu. A všetko, čo vedie k materiálnemu bodu v záujmoch akejkoľvek Osobnosti, či pre seba, svojho autoritatívneho učiteľa, či pre nejakú organizáciu, alebo ešte pre čosi – to nie je nič iné, ako mágia.

Ale ak sa tieto sily používajú tými, ktorí slúžia Duchovnému Svetu, používajú sa len na globálne účely, nič viac. Ale tu niet záujmov žiadnych osôb, žiadnych organizácií alebo čohosi iného. To je obrovský rozdiel. Keď sa to týka záujmov Duchovného Sveta. Sú to mimoriadne vzácne javy, ale stávajú sa.

T: Mnohí ľudia dokonca nechápu, čo sú to globálne ciele. Pre mnohých je maximom zastaviť vojnu v trojrozmernosti. A mnohí snívajú, presnejšie ich vedomie im vytvára obrazy seba ako hrdinu a podsúva myšlienku, že "ak by som mal takú magickú silu, toto by som urobil". No opäť, to je šablónové myslenie, ktoré človek iba skopíroval z filmotéky spoločnosti, z televízie, získal z médií.

IM: Pre zastavenie vojny možno použiť nástroje trojrozmernosti. Povedzme, že pre ovplyvnenie voľby iných ľudí v tej či inej otázke, sa sila nepoužíva. Existuje sloboda voľby, vrátane toho, čo sa týka vojny alebo niečoho iného. Existuje jazyk, tak sa rozprávajte, komunikujte. Všetko je jednoduché. Nie bohovia začínajú vojny – ale ľudia a ľudia ich musia ukončovať.

Ale keď je problém oveľa globálnejší, problémy, ktoré sa týkajú prežitia celého ľudstva, tu môže dôjsť k nedefinovaným zásahom zvonku, takpovediac z Duchovného Sveta. To sa však týka iba celého ľudstva ako celku a jeho ďalšej existencie, ale v žiadnom prípade nie menších problémov. Hoci vedomie aj tu môže rozprávať: "Však sedíš v meditácii a snažiť sa pôsobiť na celý svet, aby sa oni stali lepšími". Staň sa sám lepším, slobodnejším, pretože začínať sa musí predovšetkým od seba. Keď sa sám staneš takým, akým chceš, aby boli všetci ostatní ľudia, potom aj ich budeš učiť tomuto.

T: Áno, treba pracovať na sebe.

IM: Samozrejme na sebe, nad susedovi je to nezmyselné. Bude to márne. Sused sa môže aj oslobodiť, ale tebe od toho ľahšie nebude.

_____________

Videotext

Pracovať treba na sebe.
_____________

T: Áno, vo svojom trojrozmernom živote považujeme za dôležité všeličo: akési úspechy, nejaké túžby. No všetko v trojrozmernosti. Jednoducho sa rozmieňame na ilúziu, na pominuteľné. Ale či je to pre nás dôležité? Nie. Je to dôležité pre vedomie. Avšak vedomie – to nie sme my. Nám sa iba zdá, že vedomie – to sme my. A v tom je podstata. V tomto je mágia od vedomia, kedy vedomie zamieňa pochopenie v základe. Je to ako v hypnóze: tu si obyčajný človek a tu už si slávnym spevákom. Teda mágia od vedomia – to sú v trojrozmernosti nerealizované želania z pýchy, to je túžba vyniknúť, dosiahnuť veľkosť v trojrozmernosti. Sú to len túžby vedomia. Ale kde si ty ako človek? Veď každá Osobnosť je veľká od počiatku, pretože je potenciálne živá.  

IM: Áno, preto sú Znalosti vždy jednoduché, skutočné, čisté Znalosti sú vždy jednoduché. Sú prístupné, sú otvorené, ale vedomie ich vníma zle. Prečo? Pretože ho ľakajú. A vedomie začína robiť všetko, aby ich človek zabudol. Neraz sme o tom aj hovorili, že po získaní určitých duchovných skúseností prejde deň-dva – a človek zabúda to, čo pochopil. Prečo sa to deje? Vedomie ako Strážca robí všetko preto, aby si zachovalo svoju moc nad Osobnosťou. V tom je zmysel. A ono vždy drobí, komplikuje.

T: Áno, vedomie veľmi silno zastiera skutočné Duchovné znalosti. Veď ony v skutočnosti odhaľujú systém v tebe samotnom, jednoducho strhávajú masku, obnažujú jeho skutočnú podstatu. Pravdaže, pre samotný systém je to nevýhodné: stratiť kontrolu nad tými ľuďmi, ktorých vykorisťoval dlhé roky, ktorých si pestoval vo zveráku svojich šablón, v systémových záhonoch pre pozornosť, na háčikoch emocionálnych stavov a výmysloch z rozumu.

Ž: Veru, a duchovné znalosti vedomie okamžite zastiera, nepamätá si... ak sa mu to, samozrejme, dôrazne nepripomína.

T: Áno, ale akýsi nezmysel, akýsi úryvok z filmu, ktorý si pozeral pred desiatimi rokmi, alebo námet z telenovely, kedy si hodiny sedel pred televízorom naprázdno, jednoducho sa hompáľajúc na háčiku systémových intríg – tak to, nech sa páči, herci okamžite zreprodukujú v tvojej hlave vo všetkých jasných farbách emócií a intímnych podrobností. A prečo? Systému je to výhodné – držať ťa pripútaného na obrazoch trojrozmernosti a nútiť ťa vkladať silu svojej pozornosti do jeho prikrmovania. A hlavne, že si si to sám vybral.

Ž: Áno, a toto je zaujímavé porovnanie, pretože ľudia sledujú seriály zo systému mnoho hodín a niekedy dokonca roky. Hodiny hovoria o ničom po telefóne, strácajú mnoho času na vyjasnenie vzťahov, kto nad kým dominuje, dni rozprávajú v myšlienkach s inými ľuďmi, niečo im dokazujúc... Teda koľko času tratia na to, aby sa stali mŕtvymi? A koľko času tratia na to, aby sa stali Živými?

Je zaujímavé, že táto unikátna relácia trvá už nejednu hodinu. Ale do konca ju dopozerajú iba tí ľudia, ktorí sú naozaj neoblomní vo svojom rozhodnutí stať sa Živými... A títo ľudia ju nielen dopozerajú do konca, ale sa k nej budú vracať nejedenkrát. A s každým novým kolom budú v praxi rásť vo svojej vnútornej uvedomelosti, vo vnímaní hlbokými pocitmi a ich Duch sa bude upevňovať a stávať sa silnejším.  

IM: Presne tak. Človek ide po duchovnej ceste rozvoja, akože niečo chápe, začína cítiť určitý stupeň slobody. A v jednom významnom momente sa čímsi rozptýlil – a tu vedomie všetko prestavuje, všetko prebudúva po svojom. A človek namiesto budovania svojej budúcnosti v Nekonečnom Duchovnom Svete, začína stavať dočasné zámky, územie pre svoje pohodlie. Začína budovať to, kde môže prejaviť svoju moc. A prečo? Jednoduchá otázka. Vedomie to chce. V tejto chvíli sa človek ani nezamýšľa nad tým, čím za to zaplatí. Užíva si a žije teraz, ale žije ilúziami. To tiež dáva zmysel. Strážca – on je pre to Strážca, aby prepúšťal dôstojných. Ale k čomu sa opäť dostávame? K voľbe ľudí. Ľudia si sami chceli skomplikovať existenciu. No tak si ju aj skomplikovali. A skomplikovali to natoľko, že je teraz veľmi ťažké vymaniť sa z okov svojho vedomia. No, na druhej strane, čím ťažší bol boj, tým dôstojnejšie je víťazstvo. To je tiež správne.

_____________

Video č. 13

IM: A čo je to mágia? Je to použitie svojej šance získať Večný Život, stať sa súčasťou Duchovného Sveta a ty túto silu použiješ na dočasné, prázdne a nepotrebné. Mágia sa používa ľuďmi v každodennom živote veľmi často a ľudia si to nevšímajú. Keď človek niekoho preklína, keď ho nenávidí a praje mu zlo – to už je súčasť mágie. To treba vedieť a chápať. Keď človek prichádza komunikovať s Bohom do nejakého chrámu, ale prosí o zdravie svojho tela či príbuzných, alebo jemu blízkych ľudí – to je tiež mágia. Keď človek prosí o bohatstvo či vyriešenie nejakého problému v materiálnom svete – to je tiež mágia. Všetko, čo sa týka vyplnenia nejakých ľudských prianí v trojrozmernosti, týkajúcich sa opäť všetkého materiálneho – to všetko je mágia.

Človek utráca tie životné sily, ktoré majú smerovať na zmyslové vnímanie, na kontakt s Duchovným Svetom, človek ich utráca na materiálne statky, na plnenie vlastných prianí.

Vedomie – to je dobrý nástroj, potrebný nástroj, ale nástroj, takpovediac, so svojou povahou. Uvediem jednoduchý príklad. V Indii využívajú slony. Z filmov mnohí vedia, ako ťahajú brvná na svojich kloch a podobne. Ale treba chápať, že slon sa sebaidentifikuje, má dobre rozvinuté vedomie, dobre rozvinutú pamäť. A kedykoľvek, ako medveď, sa môže stať agresívny a napadnúť. I keď bol z detstva vychovávaný ako dobrý a poslušný. Tak isto ľudské vedomie, je ako ten slon, alebo ten medveď. Na jednej strane poslušné, vykonáva príkazy, ale vždy môže zaútočiť. Preto je potrebné na to pamätať, vedieť to a, povedzme, existuje taký výraz: "držať napnuté vodítko".

Samotný proces priania – to už nie je nič iné ako magická činnosť. Najmä keď si už ľudia predstavujú hotový výsledok, dajme tomu toho zajtrajšieho stretnutia. To sú hry vedomia. Ľudia nechápu, že v tom momente sa tvoje vedomie kontaktuje s jeho vedomím, hoci človek to ani neeviduje. A vaše vedomia už prijímajú určité riešenie. Prijímajú spravidla to riešenie, ktoré potrebuje systém. Výsledok je ale vždy predurčený. Ale keď si neprehrával scenár, nezaoberal si sa mágiou – v tomto prípade si slobodný. A tu sú šance vyhrať spor oveľa väčšie. A to nie je mágia. To je pravda. Prečo? Pretože systém nie je pripravený na tvoje konanie.

Vedomie je ako Strážca. Robí všetko preto, aby si zachovalo svoju moc nad Osobnosťou. V tom je zmysel. A vždy drobí, komplikuje. Akonáhle nájde v človeku slabosť... Človek nasleduje duchovnú cestu rozvoja, začína cítiť tento stupeň slobody. A v jednom významnom momente sa čímsi rozptýlil – a tu vedomie všetko prestavuje, všetko prebudúva po svojom. A človek namiesto budovania svojej budúcnosti v Nekonečnom Duchovnom Svete, začína stavať dočasné zámky, územie pre svoje pohodlie. Začína budovať to, kde môže prejaviť svoju moc. A prečo? Jednoduchá otázka. Vedomie to chce. V tejto chvíli sa človek ani nezamýšľa nad tým, čím za to zaplatí. Užíva si a žije teraz, ale žije ilúziami. Strážca – on je pre to Strážca, aby prepúšťal dôstojných.

Ale k čomu sa opäť dostávame? K voľbe ľudí. Ľudia si sami chceli skomplikovať existenciu. No tak si ju aj skomplikovali. Na druhej strane, čím ťažší bol boj, tým dôstojnejšie je víťazstvo.

_____________

Videotext

Čím ťažší bol
boj,
 tým dôstojnejšie je
 VÍŤAZSTVO.
_____________

Ž: Z pozície Duchovného Sveta sú všetci ľudia spojení, sú si dokonca bližšie než blízki príbuzní. Ale z pozície vedomia sú všetci ľudia rozdelení, sú nepriateľskí k sebe navzájom, dokonca blízki príbuzní. Kým sa človek nezbaví diktatúry vedomia, nenájde zmierenie a slobodu vo svojom vnútri. Lebo každý, kto rozdeľuje – je služobníkom diabla a diabol je jediný nepriateľ ľudstva.

Táto relácia zmení budúcnosť. Pretože túto pravdu hľadajú všetci: kto popiera Smrť kvôli Životu, kto odhaľuje Lož kvôli Pravde, kto túži po spasení v Duchu, kto kvôli Láske bezbrehej smeruje k Bohu a nesmierne Ho Miluje. Duchovná vôľa mení všetko, bez ohľadu na to, čo plánuje systém. Kto je v Duchu, ten je s Duchom! Kto je s Duchom, ten je s Bohom!  

Kniha "AllatRa" dala silný impulz. Dodala pohyb. A mnohí ľudia na svete objavili pre seba Znalosti, ukryté v stáročiach. A mnohí vďaka "AllatRa" nadobudli Ducha, tajne študujúc cestu, vedúcu k Bohu. Ale strach a spor ešte vládol v ich hlavách. Strach a spor z rozumu, kvôli lži systému.

Ďakujem Igorovi Michajlovičovi za túto skutočnú príležitosť dotknúť sa Duchovného Sveta v praxi, odhaliť v sebe vopred mŕtve, nájsť a rozvinúť seba vo večne Živom. Pretože Znalosti, čo sú dané v tomto živom rozhovore, zmenia svet. A to je nevyhnutné. Tieto Znalosti oslobodia veľmi mnohých z okov systému. A z mnohých spadnú masky, spadnú putá a okovy ich vedomia. A mnohí odhalia tvár systému vo svojich umoch. A nebude sa mať kam skryť diabol v hlavách ľudí, lebo jeho maska je strhnutá a on je odhalený. A každý, kto spozná sám seba, môže uvidieť jeho myšlienky, jeho pôsobenie vo svojej hlave. A rozlíšiť v sebe dočasné od Večného, smrteľné od Živého. A nájsť seba skutočného a získať večné šťastie. Pretože Znalosti, ktoré sú dnes dané, oddelili čierne od bieleho a nebude viac sivého.

A mnohí spoznajú podstatu. A odhalí sa im Pravda a oni ponesú toto slovo. Lebo duch slobody v nekonečnej Božskej Láske bude v nich oveľa silnejší ako servilnosť pred vedomím služobníkov Satana. Hoci systém bude odporovať Pravde cez svojich otrokov, ale bude to nezmyselné. Pretože človek už bude vedieť, že každý, kto haní Pravdu – je smrteľným otrokom Satana.

Ľudia budú každým dňom rásť v porozumení. A veľa ľudí sa preslávi v Duchu Pravdy a budú prehlbovať svoje poznanie. A mnohí sa zjednotia s Duchovným Svetom počas svojho života. A to zmení budúcnosť a plány systému sa zrútia. Veď nech bude systém stavať akékoľvek plány, no ľudia svojou voľbou zmenia všetko. Pretože slobodní v Duchu sú slobodní aj v slove, lebo ich život je v Bohu a nie v otroctve Satana.

To, čo je povedané, pôjde svetom a zmení ho. A k miliónom tých, ktorí spoznali podstatu, sa pripoja miliardy hľadajúcich. A po pochopení podstaty ľudia odhalia systém. Pochopia, že skutočným nepriateľom nie je iný človek, skutočným nepriateľom – je systém. Lebo diabol rozdeľuje, ale Duch spája. To zmení chápanie ľudí na celom svete. To urobí svet ľudí otvoreným. Toto spojí národy do jednej veľkej rodiny a medzi nimi zavládne sloboda Ducha. Toto je koniec vlády diabla nad ľuďmi a začiatok duchovnej budúcnosti ľudstva. Je to koniec temnoty vedomia.

Ľudia sa zjednotia v mene duchovnej slobody, Lásky a Pravdy. To skutočne povedie k mieru na celom svete, nech by systém akokoľvek odporoval. A temnota sa rozptýli a rozžiari sa znak na vrchole sveta. Znak, ktorý ľuďom vrátil Pravdu, znak, rozptyľujúci temnotu vedomia, znak, stelesňujúci spojenie človeka s Bohom. A vtedy sa ľudia dozvedia, že ľudský nepriateľ je porazený. A Duch jednoty Duchovného Sveta zavládne v každom, kto Ho nájde. A Ľudia nájdu mier v sebe, mier v Bohu. A každý bude svedkom nového porozumenia. A to zmení všetko.

Ľudstvo bude musieť ešte mnohé prežiť, ale to už nie je dôležité. Keď žiješ v Božej Láske, ilúzia systému nemá nad tebou moc, lebo Boh žije v tebe.

  
Rating: 4.9 / 5 from 10




Recommended Book

AllatRa Book download