Živý rozhovor - stránky 107-119

Text relácie „Vedomie a Osobnosť. Od vopred mŕtveho k večne Živému“ v redakcii Anastasie Novych. (Vysvetlenie skratiek v texte: vedúca Taťjana  – T; Igor Michajlovič Danilov – IM; Žanna – Ž; Voloďa – V; Andrej – A)

06:20:30 - 07:06:00

T: Igor Michajlovič, spomínali ste, dotýkajúc sa otázky celosvetového sprisahania, že existujú štruktúry žrecov, ktoré už zďaleka nie jedno storočie snívajú o deviatom dni.

IM: Čo je to 9. deň? Sen systému o deviatom dni práve hovorí o tom, že ak na ôsmy deň do ľudského tela, ako do nádoby, nevstúpi Duša, nádoba zostane prázdna, tak na deviaty deň už ona vstúpiť nedokáže.  A systém vytvorí a rozvinie v tomto neplnohodnotnom človeku to, čo systém nazýva "boh" – nesmrteľnú, hmotne prejavenú bytosť, ktorá bude silou rovná Bohu (to znamená, že dokáže vytvárať ďalšie ilúzie a udržiavať ich donekonečna), alebo antiboh, povedzme tak.

T: Mnohí ľudia, ktorí nie sú informovaní o tejto otázke, môžu pochybovať o tom, že v súčasnom svete existujú tajné organizácie, ktoré sa zaoberajú projektom "Deviateho dňa". Ale koho to bude zaujímať, môžem napovedať: pozrite sa, kto inicioval a sponzoroval vo svete výskum, týkajúci sa počatia človeka in vitro (pozn. – v skúmavke) a postrkával vedu v tomto smere?

IM: Dobrý tip...

T: ...Kto sa o to zaujímal a prečo?

IM: Áno... Systém vždy stavia seba do protikladu Bohu. Núti ľudí považovať samotný systém za Boha.

T: No táto túžba systému sa skutočne tiahne cez jeho otrokov, kedy niektorí ľudia, uvedomujúc si svoju ničotnosť ako otroka, názorne demonštrujú iným, snažia sa, snívajú a chcú byť pred druhými ľuďmi tými, koho nazývajú a pokladajú za bohov. Často rozprávajú iným, že v Duchovnom svete dosiahli  veľmi veľa a prezentujú sa takmer ako stelesnenie samotného Boha v tele. Celkom ako hybris.   Mimochodom, presne tak v starovekom Grécku nazývali arogantného človeka, človeka, ktorý bol pyšný – hybris (хюбрис).  

Ž: Bohužiaľ, tieto hrybisi (pozn. - хрюбисы – náznak na v hovorovej ruštine podobne vyslovovaný základ slova prasa, sviňa)... presnejšie hrybisov... hybrisov možno stretnúť aj teraz.

T: Áno... Veď toto všetko odhaľuje tvár systému, ktorý cez nich rozhlasuje túžbu samotného systému stať sa Bohom. Čiže triviálne, ničotné sa snaží byť ako Veľké, Nekonečné... A pokiaľ budeme hovoriť  príkladmi kresťanstva, tak sú ako tmári svätokupectva v túžbe panovať nad Duchom Svätým.

IM: Tento paradox sa uchováva. Prečo? Pretože jednoducho prebieha boj o prežitie samotného systému. On aj vytvára také podmienky pre manipuláciu samým sebou.

T: Ale taký deň nemôže nastať, však?

IM: No, ohľadom toho, či 9. deň môže nastať alebo nie, ešte raz zopakujem: všetko tu je materiálne, systém existuje iba v hraniciach 6-tich rozmerov, v 7-mej dimenzii ho už niet. A nad 6 rozmermi je ešte 66 dimenzií, ktoré to nedovolia.

Pre obrazné porozumenie na úrovni vedomia uvediem príklad toho, čo je to tento svet. Predstav si kvetinu, akúkoľvek, nie je dôležité akú, napríklad, kamilku. Predstavila si si kamilku? A teraz si predstav, že kamilka zmizla a namiesto nej sa objavil vtáčik. Predstavila si si? Tak teda, tento svet je pre Duchovný Svet ako tá kamilka, ktorú si si predstavila a hneď zabudla, je okamžitý a iluzórny. V tom spočíva zmysel. Ale pre ľudí ako Osobnosti tento svet nie je ničím iným, ako buď odrazovým mostíkom pre skok do Života Večného, alebo priepasťou do dlhotrvajúcich múk. Voľba zostáva na ľuďoch.

Tu si vyberať, samozrejme, možno. Ale pre výber treba vedieť, čo vyberáš. A pre vedenie musia byť skúsenosti. A pre získanie skúseností je predsa nutné študovať seba. Vedomie hovorí, že netreba meniť nič vnútri seba, treba iba študovať, treba čo-to vedieť o vonkajšom v trojrozmernosti. Niekedy hovorí, čo treba robiť, opakovať nejaké meditácie, cvičenia, alebo hocičo, je jedno čo budeš robiť. Ale bez hlbokej práce na sebe, konkrétne z pozície chápania, poznania všetkých týchto procesov, bez hľadania Duchovného Sveta vnútri seba nič nebude. Vo vonkajšom Duchovný svet nenájdeš. Duchovný svet možno nájsť len vo svojom vnútri, pretože cesta k nemu vedie skrze človeka. Už sme o tomto mnohokrát hovorili v mnohých reláciách, ale aj pred nami o tomto mnohokrát a mnohí hovorili.

Pokým človek nevynaloží na to úsilie, nikdy sa nedokáže priblížiť k Duchovnému Svetu. Aj najnáročnejšie, aj najjednoduchšie je to – že človek predovšetkým musí pochopiť, uvedomiť si a vnímať seba ako Osobnosť. Musí sa nájsť tým, kým je. A musí uvidieť týchto hercov vo svojom vedomí, ktorí ho rozptyľujú a nútia čímkoľvek sa zaoberať, rozprávajúc mu: "Keď sa odvrátiš, ako budeš bez nás? Padneš". Nepadneš, naopak, vzletíš. Kým si človek toto neuvedomí a nezačne na sebe pracovať, nenaučí sa najzložitejšie a najjednoduchšie – byť šťastný, byť Živý, jednoducho byť a nie existovať.

_____________

 

 Videotext


Byť šťastný, byť Živý,
jednoducho byť a nie existovať.
 
_____________
 


IM: Keď ľudia trochu študujú systém, teda naozaj sa začínajú venovať svojmu duchovnému rozvoju... Nemám na mysli moderný prístup k chápaniu "duchovného rozvoja" – sedieť v meditácii alebo modlitbe a čakať, až sa niečo podarí, ale keď človek vstane a ide, t. j. začína usilovne pracovať na sebe, keď začína naozaj skúmať seba ako Osobnosť, skúmať svoje vedomie (toho nepriateľa vo svojom vnútri, ktorý ho všemožne odvádza z cesty k Duchovnému Svetu)... Ako bolo povedané: "Kým nepreštuduješ nepriateľa – nedokážeš ho poraziť".

 

T: Áno, ako písali v dávnych časoch, zmysel ľudskej existencie tu – to je práve zvíťaziť nad sebou, poraziť v sebe ľudského nepriateľa.

 

IM: Je to paradoxné, ale je to tak... Vtedy sa stávaš Človekom, a vtedy sa tieto dvere, o ktorých sme hovorili, pred tebou otvárajú. A keď sa človek snaží pristúpiť k týmto dverám, aby vyšiel, začína pozorovať. V prvom rade študovať: "A ako sa zrodí myšlienka a ako sa ovláda?" Prvé pochopí, že kam vkladá silu svojej pozornosti (alebo, ako hovorili v tomže zoroastrizme, kde smeruje myšlienku, alebo na čo sa sústreďuje), ten stav aj v sebe vyvoláva. A čo je to sústredenie? To je vloženie pozornosti. Čiže možno sa tu hrať so slovami, ale podstata toho sa nezmení.


T: Čiže Osobnosť vníma trojrozmernosť a situácie v nej také, aké jej ich predkladá prvotné vedomie. Obrazne povedané, je to ako keď napríklad pracuješ v kancelárii a tvoj nepoctivý účtovník neustále nazerá a rozptyľuje svojimi rečami, ale sám ti v tej chvíli podsúva papiere na podpis. A v podstate, samozrejme, klame o tom, čo sa v skutočnosti deje v prevádzke. Pričom zakaždým preto, aby bolo od teba čím možno väčšie budúce financovanie, vykladá situácie tak, aby si mu uveril, že je to akoby tvoj život, že to všetko sú tvoje problémy a nie to, čo on vydumal pre svoj prospech.


A v tejto alegórii nepoctivý účtovník – to je prvotné vedomie, ktoré potichu pracuje aj na Osobnosť, aj na druhotné vedomie. No pritom všade sleduje čisto svoje materiálne záujmy. A financovanie – to je  pozornosť Osobnosti.


IM: V princípe je to tak. Sústredili sme svoju pozornosť na niečo, čiže sme vložili silu svojej pozornosti – zaplatili sme za toto predstavenie, ktoré nám rozohráva naše vedomie. A herci v našej hlave sa zaševelili. Začínajú rozprávať o tom či onom. Ale vari môže sám človek vyvolať aspoň jedno slovo zo seba? Nie. A opäť sa stretávame s tým, že ak človek nemôže samostatne vysloviť jediné slovo, tak kým je potom človek? On je – vedomie? Nie, on je – Osobnosť. V skutočnosti človek – to je Osobnosť. Vedomie môže hovoriť, komunikovať... Ak odstránime naše vedomie (ak ho vypneme), nedokážeme sa spolu rozprávať takto verbálne. Prečo? Pretože Osobnosť, ako sme už povedali, vzájomne nepôsobí s trojrozmerným svetom, ale interaguje s prvotným vedomím.

 

T: ...Áno, s prvotným vedomím... A veď prvotné vedomie je ako klbko všetkého dohromady. Z jednej strany naň od druhotného vedomia idú neustále ataky rojom dotieravých myšlienok, rozličné provokácie k vybudeniu rôznych emočných stavov...


Ž: Áno, a dobre sa to sleduje, keď na sebe pracuješ. Dokonca aj z osobnej skúsenosti môžem povedať, že táto provokatívna vlna, ktorá ide z druhotného vedomia, je sotva znateľná, ale pociťuje sa.


T: Áno.

Ž: A je cítiť, keď sa potichučky dvíha: ako sa objavuje taká napätosť, taká jemná zmena nálady na niečo nie celkom dobré. T.j. ako sa objavuje nejaké znepokojenie, niekedy s nádychom zármutku, akéhosi sotva postihnuteľného smútku. Je taký jemný, ale rozpoznateľný. Presne vieš a už chápeš, že systém ti teraz jednoducho začne premietať film. A potom, následne za touto provokatívnou vlnou, pôjde prvý pôsobivý snímok, čiže nejaký klipový obrázok, potom ozvučenie v hlave (t.j. prichádza nejaká myšlienka). Ale bez tvojej pozornosti je táto myšlienka jednoducho neživá, je prázdna. A znie to ako niečo, na čo si si zrazu spomenul, alebo "poď, popremýšľajme, len tak..."

T: No áno, tieto porovnania-vyrovnania od vedomia.

Ž: Áno. Ale v tomto okamihu volíš práve ty: prijmeš ju do pozornosti, alebo nie. No a v závislosti od tvojej voľby sa situácia vyvíja ďalej. Napríklad prišiel tebe už známy závan od druhotného vedomia, potom išli tieto obrázky od prvotného vedomia, potom myšlienky – napríklad uraziť sa na niečo, alebo nie. A ak túto myšlienku prijímaš do pozornosti, čiže začínaš zapájať pýchu, začínaš túto myšlienku buď hravo, alebo úplne vážne posudzovať, alebo si ju vychutnávať, teda vkladať do nej celú svoju pozornosť, tak sa už v krátkom čase cítiš ako palicou zbitý, pretože si už hlboko urazený na celý svet, si celý taký zarmútený, celý frustrovaný, v sebaľútosti, v nafúknutej pýche. T.j. už vytryskujú emócie a systém žerie. Ale ak ti vedomie navrhuje "uraziť sa alebo nie" a ty zvolíš: "Nie! Aby ju, túto trojrozmernosť, so všetkými týmito... aj s účtovníkom, aj s hrybisami", a len sa ponáraš do tejto radosti hlbokých pocitov, tak všetky situácie prejdú, akoby ich ani nebolo. A chápeš, že to boli iba provokácie systému s jeho ilúziami, no nič viac. Ale čo je najdôležitejšie, obhájil si svoju voľbu, obhájil si voľbu ako Osobnosť a nepostupoval si ako otrok vedomia. 

IM: Správne hovoríš.

T: Prvotné vedomie, to je na jednej strane roj myšlienok a emocionálnych stavov od druhotného vedomia. Na druhej strane je to všetko, čo je spojené s prácou samotného prvotného vedomia – počínajúc pýchou a celým komplexom deštruktívnych pocitov a stavov od Živočíšnej podstaty, ako nenávisť, závisť, nepriateľstvo, a končiac jeho interakciou cez mozog s telom (a to sú všemožné pocity tela, jeho choroby, emócie, všetko, čo ono počuje a vidí v ohraničenom rozsahu v trojrozmernosti)...  A prebieha taký komplexný útok na Osobnosť zo strany vedomia.

Takže čo vie o trojrozmernosti takpovediac "spiaca", neprebudená Osobnosť, ktorá je v otroctve u vedomia? Iba to, čo jej predkladá prvotné vedomie: celú túto ilúziu informácií, vykonštruovaných situácií, emocionálnych stavov od Živočíšnej podstaty. V podstate lož viditeľného a počuteľného.

Napríklad je známe, že 90% informácií z trojrozmerného sveta prichádza očami. A tu vedomie hovorí Osobnosti, že to akoby "ty vidíš vlastnými očami".  Ale veď to je lož! Pretože to vníma vedomie cez telo, cez optický systém očí. A čo sú to oči? Je to taký svojrázny monopolista, taký monopolný dodávateľ vizuálnych informácií. Takže oči – to nie sú okná do sveta, sú to vetracie okienka mozgu, ktorý sa ešte  k tomu nachádza pod kontrolou prvotného vedomia.

Veď všetko, čo si myslíme, že "to akože my vidíme" – to je lož. Oči jednoducho vnímajú iba viditeľnú časť spektra elektromagnetického žiarenia, aj to vo veľmi nepatrnej oblasti obzoru. A toto všetko sa ešte premieňa na elektrické impulzy a už cez mozog vstupuje do prvotného vedomia. A iba potom prvotné vedomie poskytuje Osobnosti ohraničený obraz o situácii v trojrozmernosti, aj to so svojimi  korektúrami a rozmiestnenými akcentmi. Teda vo svojej interpretácii, vydeľujúc detaily, kľúčové pre samotné vedomie a vynechávajúc informácie, ktoré sú preň menej zaujímavé.

Ž: A čo je pre vedomie menej zaujímavé? Spravidla je to všetko, čo nedáva taký pôsobivý obraz pre sťahovanie pozornosti, je to všetko, čo môže človeka oslobodiť od otroctva vedomia.

T: Áno, jednoducho hra na "pokazený telefón", keď na jednom konci zaznelo jedno, ale na výstupe už s takými skresleniami, že je vôbec ťažké pochopiť, ako to bolo pôvodne... Čiže prvotné vedomie, ako počítač, prakticky okamžite rieši celý rad úloh, v pohybe vytvára ilúziu a vydáva ju za "realitu". Za "realitu" tak povediac v úvodzovkách, pretože aspoň pre svet hmoty, pre systém, preň je realitou fyzika prvotných energií, je to poľovačka na sily Allatu.  A ostatné – to sú ilúzie ním vytvorené ako pasce pre zver. Takže nám sa iba zdá, že to my vnímame svet okolo nás, ale v skutočnosti Osobnosť očká nemá.  

IM: Osobnosť vôbec nedisponuje týmto fenoménom, nemá takéto očká...

T: ...Áno, ako má telo, pretože Osobnosť – to je Duch.

IM: Úplne správne.

Ž: Áno, Osobnosť má úplne iné vnímanie... Teraz si spomínaš, akože si žil predtým, keď tvojou jedinou realitou bolo vedomie?  Veď to bola len nejaká nočná mora, a ty si si myslel, že "taký je v skutočnosti život". Žil si ako paralyzovaný pacient s jednokanálovým televízorom, ktorý v tvojej existencii vytváral ilúziu života, ale nie život. Žil si tak, ako teraz žijú mnohí. Žil si tým, čo ukazoval tento kanál, ale on ukazoval, čo chcel. Žil si týmto kanálom vnúteným stavom ilúzie večnej melodrámy svojich krátkych sujetov.

Ale potom, keď som v praxi naozaj vážne začala pracovať na sebe, tak som vtedy pochopila, že tento kanál nie je jediný a že v mojich rukách je celý riadiaci pult kanálov. No samozrejme, vedomie aj tu vsúvalo svoje komentáre, obracajúc moju pozornosť ako vždy na prázdne, vraj: "pozri, ako magicky prepínaš tlačidlá". Ale keď som prvýkrát precítila tú neobmedzenú slobodu vo svojom vnútri, slobodu kontaktu s Duchovným svetom, hneď som pochopila, že už nemám záujem o pozeranie tohto televízora systému, kde je mnoho prázdneho, kde je všetko šablónovité, kde rozprávajú boty. A komuže sa chce počúvať mŕtve a prázdne, keď v tebe znie skutočný Život, keď cítiš jeho plnosť, keď pociťuješ nesmiernu radosť, keď je v tebe šťastie?! Keď nie si pasívno-depresívny zombie, ktorý je pripútaný k telu trojrozmernosti, ale keď si v nekonečnej slobode, keď sa sám stávaš spojený zo skutočným Životom, s ohromným procesom tvorenia v Láske. Takže vnímanie Osobnosťou – to je úplne iné vnímanie... A vďaka nemu vnímaš hlbokými pocitmi tento skutočný Život, toto objemné Poznanie a ono sa neobmedzuje ani rámcami času, ani priestoru.

IM: Áno.

T: Ešte som si spomenula na jednu, podľa mňa dôležitú informáciu, o ktorú ste sa Vy, Igor Michajlovič, svojho času s nami podelili, že duchovne rozvinutá Osobnosť vníma informácie o trojrozmernom svete nielen od prvotného vedomia, ale má už možnosť vnímať informácie aj od štruktúr poľa celkového poľa vedomia, akoby obchádzajúc prvotné vedomie. Teda tých štruktúr z konštrukcie človeka, ktoré sú priamo spojené so štruktúrami mozgu, ako mandľovité teleso (amygdala) a iné. A v knihe "AllatRa" sú podrobne opísané pod názvom "zadná a bočné bytosti človeka".

IM: Áno, to je pravda.

T: Čiže ak je Osobnosť slobodná od moci vedomia, tak jednoducho celostne pozná pravdu, nech by ju akokoľvek klamal a špekuloval tento "účtovník" – prvotné vedomie.

Ž: Áno, a čo je ešte zaujímavé, že veď Osobnosť nemá takú funkciu ako spracovávanie informácií o trojrozmernom svete, ktorú má vedomie a štruktúry poľa, patriace do neho. Veď Osobnosť má oveľa väčšie možnosti, ako celý tento primitívny súbor vedomia dohromady. Ona má celostné vnímanie.  Ona uskutočňuje voľbu. Čiže ona, hovoriac asociačným jazykom trojrozmerného sveta, prijíma rozhodnutie: vkladať do toho či onoho silu svojej pozornosti, alebo nie. A s trojrozmernosťou u Osobnosti jednoducho existuje také (ako nám vtedy Igor Michajlovič dobre asociatívne vysvetlil) "dvojkanálové  spojenie v režime "online": na jednej strane – s prvotným vedomím, na druhej strane – so štruktúrami poľa celkového poľa vedomia.  

IM: Presne tak.

T: A ešte ma zaujalo, že ak dokonca došlo k nejakým poruchám neurónov v mozgu, napríklad ako dôsledok rozvoja choroby alebo úrazu, teda z akýchsi príčin je toto spojenie mozgu a prvotného vedomia čiastočne narušené... Napríklad človek čiastočne stratil pamäť, alebo stratil schopnosť čítať, alebo niečo iné, tak to v žiadnej miere nebráni jemu, ako Osobnosti, duchovne sa rozvíjať a pokračovať ďalej vo svojej existencii, dokonca v takomto tele. 

Ž: Áno, duchovný rozvoj Osobnosti v praxi – to sú procesy v režime "tu a teraz", sú to unikátne procesy dotyku s Duchovným svetom, je to tvorenie v duchovnej Láske. A nie sú spojené ani s trojrozmernosťou, ani s hmotou ako takou. Veď tam je iná skúsenosť, tam je iný Život.  

Tieto schopnosti "dvojkanálovej komunikácie" má Osobnosť od počiatku. Len keď je v otroctve u vedomia, ony sú málo rozvinuté, preto má prvotné vedomie možnosť neustále klamať Osobnosť svojimi obrázkami, svojimi výmyslami, strachmi, pochybnosťami. Dokonca aj tí ľudia, ktorí sa venujú mágii (až do 6-teho rozmeru), nechápu všetky mechanizmy a podrobnosti práce systému, ktorý ich aj ovláda... Jednoducho v tých okamihoch im pýcha zakrýva celú reálnu situáciu. Im sa zdá, že sú "takí silní, že sú takí mocní".  Ale v skutočnosti nevidia hlavné pôsobenie... Oni jednoducho nevidia, že čím viac v sebe rozvíjajú tieto magické schopnosti, tým viac v nich rastie slepota ku globálnym zmenám v nich samotných, tým viac ich systém prestavuje a za života ich premieňa na subosobnosti, pripútané silou ich vnímania k napájaniu systému.

IM: Absolútne presne.

T: Igor Michajlovič, mimochodom, otázka o duchovnom zraku. Veď človek v stave duchovného pochopenia, vízie nejakých budúcich udalostí v trojrozmernosti, nevidí dej ako taký, napríklad taký, aký ho vidia tí mágovia (tí, ktorí sú obmedzení v šesťrozmernosti).

IM: To je pravda. Človek nevidí dej, on vidí výsledok.

T: Teda tí, ktorí vidia budúcnosť, sa delia na dve kategórie.

IM: Áno. Veľmi zriedkavý jav – to sú tí, ktorí majú duchovné oči, vidia celostný obraz. Pre nich ako Osobnosti je ťažké zorientovať sa, kde je včera a kde zajtra, pretože majú vždy dnes. Ale tí, ktorí veštia od Ahrimana, teda od diabla, tí vidia udalosti, pre nich to prebieha ako déjà vu.

T: No áno, čiže oni vidia udalosti, ale nechápu ani podstatu procesu, ani príčinu, ani následok. Vidia iba jedno puzzle udalosti a len to, čo im ukazuje systém, ale nevidia celkový obraz. Ale ukazuje sa, že vo výsledku majú pravdu tí, ktorí vidia obraz celostne a nie tí, ktorí blúznia o okamihoch, nevediac k čomu to všetko povedie. Celé vedomie je tak postavené na opakovaní šablón, na mágii od vedomia...

IM: V princípe je to tak. Prvé, s čím sa stretávajú ľudia, získavajúci prvú duchovnú skúsenosť (no, prechádzali ste cez to, chápete to z duchovnej skúsenosti), to sú tieto almužny od systému, ony rozptyľujú.

Ž: No áno, zrazu sa ti začínajú po troške odkrývať nejaké magické schopnosti, stávať sa samé od seba nejaké nadprirodzené situácie a vôbec, začína sa diať nejaká čertovina.

T: Áno. Sedíš a vieš, že teraz príde ten a ten  človek a povie to a to. A stane sa to. Alebo zrazu bezdôvodne berieš do rúk telefón a v pamäti sa ti vynorí meno človeka, ktorého si dávno nevidel. A si si istý, že teraz zavolá. A v tom momente – volanie. Najdôležitejšia operácia prebieha potom, keď vedomie zaostruje, už odhalilo pascu a snaží sa ťa nasilu vohnať, vychvaľujúc tieto obdivné emócie. A herci už v hlave začínajú rozdúchavať tvoju pýchu a kričať: "Bravo! Pozri, ako si sa duchovne rozvil! No tak poď, upevníme tieto schopnosti. Zvoľ ľubovoľný objekt, alebo akciu v trojrozmernosti a vlož sem celú svoju pozornosť... do tohto trojrozmerného obrazu..." Ale ak si triezvy od ilúzií systému, čiže tvoja Osobnosť je slobodná, tak chápeš, čo sa teraz deje. Vari si sa duchovne rozvil? Nie.

IM: Presne tak. Len si sa stal zaujímavý pre systém a on ťa obdarúva nejakými svojimi kvalitami preto, aby si sa rozptýlil a venoval sa práve tomu, čo netreba, tým, čo neplodí život, ale zabíja. Nie je to nič iné, ako smrteľný vírus.

Ž: Áno, a obrovská vďaka za to, že Vy ste nás vopred varovali pred týmito milodarmi od systému a my sme už vedeli, čo očakávať. Pretože keby nebolo týchto znalostí, keby nebolo práce na sebe...

T: Áno, naozaj, obrovské poďakovanie! Systém ťa už od detstva cez nejaké dojmy, ktoré boli získané z filmov, rozprávok a vôbec zo sveta ľudí okolo teba, kde sa otvorene propaguje mágia, pripravuje na to, že ak budeš mať nejaké paranormálne schopnosti, tak sa budeš líšiť od ostatných ľudí a mať na nich vplyv. Čiže v systéme sa opäť všetko zvádza k tomu, že budeš vládnuť a veliť. Ale, presnejšie povedané, to on bude vládnuť a rozkazovať druhým cez teba, ako cez zombie.  

Veď on hádže akýsi magický milodar ako psovi kosť a pokiaľ človek nie je vyzbrojený znalosťami, chápaním toho, čo teraz v skutočnosti prebieha, začína hľadať túto mágiu celý zvyšok života. Navyše, jeho pýcha zaťahuje do tohto procesu aj iných ľudí.

Systém nabáda: "Choď a povedz to ostatným, pochvastaj sa svojimi úspechmi... v trojrozmernosti". Pričom už v myšlienkach poskytuje obrazy tých ľudí, ktorí sa tým nadchýnajú, dokonca aj to, ako to budú robiť. Tých, u ktorých k tebe vedome vznikne závisť, túžba ich samotných sa to naučiť.

Systém nepovedie človeka ku tým, ktorí budú odsudzovať túto činnosť. Nie. Tu je všetko vyrátané na roky dopredu a dokonca je zohľadnené, ako sa budeš pred svojimi budúcimi deťmi, o ktorých ty teraz ani nevieš, ale ako sa budeš pred nimi vychvaľovať a v podstate týmto vírusom infikovať mladé generácie. To znamená, že tieto almužny od systému sú veľmi dobre preverené: investície sú malé, ale zisk je obrovský.

Ale keď to vieš, je veľmi ľahké nepodľahnúť takýmto trikom systému. Dokonca aj keby sa stalo niečo extra mimoriadne, jednoducho do toho nevkladaj silu svojej pozornosti, vedz, že je to iba "pozdrav od systému".

Ž: Áno, toto je dôležitý moment. Jednoducho to opusti, nechci to. Vkladaj pozornosť do znásobenia duchovnej Lásky v sebe, do osobného rastu. V tom je zmysel. A to nemá nič spoločné ani s trojrozmernosťou, ani s jej obrazmi, pretože je to druhé, je to iné.

IM: Úplne správne. Čiže systém sa snaží zraziť človeka, ktorý sa vydal na duchovnú cestu, práve mágiou a ničím iným. Začína mu dávať rozličné schopnosti, extrasenzorické alebo iné. Samozrejme k tomu nedochádza u všetkých ľudí, ale u väčšiny. Ale mnohí práve prahnú po týchto schopnostiach...

Vezmime tú istú knihu "AllatRa". Vedomie mnohých to nezaujalo ako možnosť získania Znalostí, ale ako možnosť získania magických schopností. Kvôli čomu? Opäť kvôli posilneniu svojej moci v tomto svete predovšetkým nad svojimi blízkymi. Ľudia to chcú. A keď to nedostali, vedomie nebolo uspokojené, pretože prvé čo hovoríme je to, aby ste sa držali ďalej od mágie. A keď sa človek usiluje o mágiu, tak to prirodzene nenájde u nás.

"AllatRa" – nie je náboženstvo, ani súbor zákonov, či niečo také. "AllatRa" – je iba zdroj Znalostí, kde sa nachádzajú tieto dvere a ako sa ku nim priblížiť, ani viac ani menej. A ďalej je to ľudská voľba. Chceš – vstaneš, ideš, otváraš, vchádzaš a učíš sa. Ale celú dobu sa učíš a niečo robíš. Nebudeš robiť – nič sa nepodarí.

T: Áno, Igor Michajlovič, celkom správne ste podotkli, že všetko začína od práce na sebe, od skúmania svojho vedomia. A keď sa v praxi začínaš pozorovať, začínaš chápať, že si sa nepoznal, dokonca ani netušil, nakoľko si bol zrastený s vedomím, nakoľko u systému všetko pracuje na výsledok. Celá táto hra na rozhovory v hlave je postavená práve na ovládaní, na skrytých motívoch v honbe za víťazstvom. A pre systém je výhrou – sila pozornosti. A jednoducho čestne sleduješ hlasy a spory svojich myšlienok a chápeš, že ktosi ti vo tvojej hlave čosi vnucuje, čosi ti rozpráva, pričom šablónovito.

Poviem teraz o sebe... Sprvu, keď som začala jednoducho čestne sama pre seba toto všetko sledovať (túto hojnosť myšlienok, o ktorej som skôr hovorila), tak spočiatku som mala akýsi strach. Ale znovu, tento strach pramenil z vedomia. A navyše bol tento strach, táto emócia sprevádzaná myšlienkou: "Vari nezačala u teba schizofrénia? Už počuješ hlasy v sebe..." No a ďalej ešte viac: čím svedomitejšie som sledovala všetko, čo prichádzalo do hlavy a zapisovala si to, tým viac ma vedomie strašilo myšlienkami, pričom pravdaže vylučovalo seba ako provokatéra týchto myšlienok, čiže hlásalo v prvej osobe: "Ako takto môžem žiť? Veď stratím kontakt s týmto svetom. Rozvinie sa u mňa schizofrénia. Budú sa zo mňa smiať iní ľudia." No takto rozmýšľam: "Ahá, ak ma takto straší, to znamená, že som určite na správnej ceste a treba to všetko pochopiť." A ako sa víťazí nad ľubovoľným strachom?  Ako ste nám povedali Vy, Igor Michajlovič – Poznaním! Pokladala som to za dobrú možnosť doplniť svoj batoh praktických skúseností.

Vzala som lekársku literatúru a s ohľadom na všetky tieto jedinečné Znalosti o Osobnosti, o prvotnom a druhotnom vedomí, tie Znalosti, čo ste nám Vy, Igor Michajlovič ešte vtedy povedali, som zistila jeden pre mňa zaujímavý moment. Že toto monitorovanie situácie s prácou svojho vedomia – to nie je nejaká polymorfná duševná porucha, ktorá je spojená s rozpadom myšlienkových procesov a emocionálnych reakcií, čo sa nazýva schizofréniou. A nie je to ani disociatívna porucha identity, ktorú spájajú s rozdvojením alebo s viacnásobným "Ja". Vedci doteraz nemôžu nájsť príčinu tohto javu. Ale vďaka týmto Znalostiam, ktoré ste Vy povedali, sa všetko stáva jasné a očividné. Všetko, čo je popísané v medicínskej literatúre, to sú vlastne problémy tela, problémy prvotného vedomia. Hoci tam aj používajú termín "osobnosť", ale opäť v chápaní "Ja" od vedomia. A tieto problémy sú spojené predovšetkým s tým, že človek, ako otrok systému, je jednoducho zrastený s vedomím, bojí sa a verí absolútne všetkému, čo ono ponúka. A prvý krok, ktorý vedie k rozvoju takých patologických stavov, ako je schizofrénia a jej podobných psychických porúch – to je nadmerný egocentrizmus, velikášstvo, túžba po moci a samozrejme túžba po nadprirodzenom. Teda skutočná schizofrénia z vedomia – to je túžba vedomia po mágii.

Ž: Áno, je zaujímavé, že podľa výskumov je schizofrénia relatívne zriedkavé ochorenie, a prvýkrát sa objavuje medzi 15. až 25. rokom, teda v období, kedy  začína aktívnejšie pôsobiť druhotné vedomie so všetkými jeho túžbami po tajnej mágii.

T: Úplne presne. Pritom symptómy schizofrénie pripomínajú manifestáciu krízy dospievajúcich. Mimochodom existujú štúdie, v ktorých sa hovorí, že so zvýšeným rizikom schizofrénie sú spojené nielen anomálie biochémie mozgu alebo poruchy anatómie mozgu, ale aj anomálie v spánkových lalokoch, hipokampe a mandľovitom telese (amygdale).

Ž: Áno, a tu sa je nad čím zamyslieť, zvlášť ak to porovnáme s informáciami z knihy "AllatRa" o fenoméne mandľovitých telies, ktoré sú zodpovedné za schopnosť snímať informácie a o tom, ako to všetko súvisí s fyzickým telom človeka, s jeho energetickou konštrukciou a s prácou bočných Bytostí.

T: Presne tak, tí, ktorí čítali knihu "AllatRa", teraz mnohé pochopia... Ale prekvapil ma ešte jeden moment, že prečo zažívam strach z takýchto myšlienok? Veď do zoznámenia sa s lekárskou literatúrou som o tejto chorobe prakticky nič nevedela. Vedomie už zo slova urobilo nejaké ním vymyslené iluzórne pôsobenie. A tu sa vysvetlila skutočná príčina tohto strachu z vedomia: "Iní ľudia sa zo mňa budú smiať". A tieto myšlienky z vedomia: "Čo si o mne iní pomyslia? Za akú ma budú považovať príbuzní, priatelia, blízki a známi? Ako budem celkovo pred nimi vypadať?" Tieto myšlienky neustále vznikajú v  hlave nielen v tejto súvislosti, ale aj z iných dôvodov. Teda vedomie núti ľudí žiť viac pre to, aby o nich premýšľali iní ľudia, aby ich za kohosi pokladali. Čiže iluzórne, aby sa jednoducho vytvoril nejaký imaginárny obraz v očiach ľudí...

Ž: Áno, ale čo sa v tomto čase deje s tými, ktorým je adresovaný tento iluzórny obraz? Veď vedomie druhého človeka ani nebude premýšľať v tom smere, ako si tvoje vedomie myslí, že ťa budú obdivovať. Pýcha plodí pýchu! A toto splodí iba závisť a nenávisť iného vedomia. To bude dláviť myšlienkami: "Tento človek to špeciálne tak urobil alebo to povedal práve tebe, aby ťa ponížil, aby ukázal tvoju ničotnosť v porovnaní s ním. No tak ja mu odpoviem to, čo sa ho určite dotkne a urazí... Nuž a ukáže mu, vytvorí môj obraz, že Ja nie som taký zlý v porovnaní s ním, ako si myslí ".

No a táto hra so slovami (scrabble) bude pokračovať do nekonečnosti v štvorcovom poli systému, pokým neskončí život oboch. Keď ty v praxi v sebe sleduješ a chápeš celú túto svoju hlúposť, tak si  jednoducho sám položíš otázku: "Tak stojí za to kŕmiť systém? Alebo je predsa potrebné zriecť sa svojej pýchy a žiť vo svojom vnútri Láskou, životom Osobnosti ako Ducha?" Veď vtedy ti je úplne jedno, čo sa ti tam, v trojrozmernosti,  snaží našepkať vedomie.

T: Áno, je to zaujímavé... Keď sa skúmaš čestne, zotrvávajúc mimo emócií, mimo šablón, túžob od vedomia, tak chápeš, že pýcha a strach z vedomia – to je iba prvý strážca na tvojej ceste k Pravde.  

IM: To je prvý moment, ktorý v prvom rade vyvoláva strach u vedomia a začína ich odvádzať. Toto je prvý strážca. Najstrašnejšie, na čo sa lapajú ľudia – to sú samozrejme tieto schopnosti, mágia. Toto veľmi silne odvádza.  

A ďalej, keď sa človek trochu rozvinul, tak sa to stáva ešte zaujímavejším. Tu sa systém na každom kroku snaží čímsi odviesť, znepokojiť. Ale to všetko sa deje, kým človek ide k dverám. Akonáhle dvere otvorí – všetky tieto zázraky, rozptýlenia sa končia. Systém je v skutočnosti veľmi slabý, pretože má moc len nad ľudským telom a jeho vedomím. Ale nikdy nemôže ovládať to, čo sa nazýva Osobnosť a už tým viac – dušu. A už tým viac nemôže ovplyvniť Duchovný Svet. To je pravda.

Ž: Svojho času, vďaka Vašim slovám, Igor Michajlovič, veľmi pomohli pochopenia toho, že 70% pozornosti treba udržiavať na Duchovnom svete a 30% na tom, aby sme žili v materiálnom svete, obsluhovali telo, vykonávali nejaké funkcie, úlohy, pracovali v trojrozmernosti. Ale v tom štádiu to bola naozaj veľmi dôležitá nápoveď, pretože boli rôzne stavy, zapájal si sa emocionálne a vtedy už tvoja pozornosť prechádzala na akési materiálne veci.

T: Áno, bežné, zvyčajné pre vedomie. To je veľmi dôležité – vedome chápať, kam teraz a tu vkladáš silu svojej pozornosti.

IM: Čo sa týka prerozdeľovania sily pozornosti. Sila pozornosti – to sú tie isté financie, tie isté zdroje, tá istá energia, bez ohľadu na to, ako ju nazývajú. Ale ona je v skutočnosti významná. Ak človek vkladá túto silu pozornosti, ktorú má (je to ako životná energia, nazveme to tak, alebo jeho určitý zdroj), vo väčšine do toho, čo je jednoznačne dočasné a umrie, čo s ním bude?

Ž: Umrie spolu s ním.

IM: Rozhodne. Nech kto čo chce hovorí, bude to tak. Ale keď ju človek vkladá do Živého, do toho, čo bude existovať večne, čo bude?

Ž: On sám sa stane Živým.

IM: Správne. Teda kam mieriš, kam ideš, tam nakoniec aj prídeš. Správne?

Ž: Áno, a otázka je iba v tom, čo si vyberieš práve ty.

IM: Tu je veľmi dôležité, aby ľudia volili... Mám na mysli tých, čo prahnú. Opäť platí, že zďaleka nie všetci to potrebujú. V skutočnosti Osobnosť každého človeka, neraz som to hovoril, mieri k Duchovnému svetu. V tom je jej podstata. Zmysel ľudskej existencie tu je predovšetkým získať skutočnú duchovnú slobodu. Čiže stať sa Duchovnou Bytosťou, získať to, čo má získať každý človek. Kvôli tomu tu aj je.

Ale vďaka tomu, že existuje vedomie – existujú zámeny a podobne, ktoré držia Osobnosť človeka v otroctve a človek jednoducho netuší, čoho je schopný a kvôli čomu je tu. No, povedzme, rovnakí herci z javiska mu hovoria: "Ty ako človek si povinný dosiahnuť to a to v hmotnom svete. To je dôležité. Je dôležité vytvoriť názor o sebe. Je dôležité niečo pochopiť" a podobne. Takto preťahujú prakticky 100% pozornosti Osobnosti, čiže preťahujú na seba všetko "financovanie".

Človek miesto toho, aby budoval Dom Večný, stavia akési dočasné stavby z toho, čo sa pod každým dažďom rozmočí – "hrady z piesku", ako sa hovorievalo skôr, to všetko, čo každý príboj zvalí a zotrie. No opäť, je to voľba človeka. Človek má právo voliť, mýliť sa, pretože tak to má byť a to je spravodlivé. Kto mu bráni počúvať svoje vnútro? Nikto.

Ž: Sám podlieha úskokom vedomia.   

IM: Áno. Ľudia aj po prečítaní knihy "AllatRa", opäť platí, že po prečítaní, ale nepoznajúc ju, začínajú rozprávať: "Vedomie mi bráni, to a to mi bráni, všetko mi bráni". V tom čase však hovorí ich vedomie. To znamená, že sú riadení, manipulovaní systémom. Stačí si elementárne uvedomiť aspoň to, čo je  napísané v tej istej knihe "AllatRa" a človeku už nič nebráni, skrze každé náboženstvo dôjde k Duchovnému Svetu. Vari to nie je tak? Tak. Je to ťažké? Nie. Je to možné? Absolútne. V tom je zmysel.

T: Áno, ak sledujeme aj myšlienky, aj rozhovory ľudí, aj historickú literatúru, čo vedomie vo všeobecnosti rozpráva ľuďom ohľadne duchovných znalostí, keď sa s tým človek stretáva. Hovorí, že vraj: "To nie je zaujímavé. Nemáš naprávať seba, ale druhých. Musíš s niečím bojovať, dominovať, že tvoj názor je jediný správny"... Ale ak sa človek predsa len postaví na duchovnú cestu (nie je dôležité, či je sám, alebo v nejakej náboženskej organizácii), ide, nehľadiac na odpor vedomia, tak ono mu už začína hovoriť: "Musíš zmeniť ostatných, veď už všetko vieš". Až do tej miery, že hovorí: "Musíš v službe zabíjať sebe podobných v mene Boha, zotročovať, niekoho dobývať, rozširovať svoje územia". No keď človek v praktike na sebe pracuje, tak už rozumie, že jeho nepriateľ – to nie sú ľudia okolo neho. Ale nepriateľ je v ňom samotnom, že nepriateľ – to je jeho vedomie ako súčasť systému.

IM: Systém je systém: odveký boj a konfrontácia. Ale to všetko je farebné, to všetko je iluzórne, to všetko priťahuje pozornosť. Ako záblesk svetla v temnote: vzplanie a človek voľky-nevoľky, ale pozornosť mu pritiahlo. Ale to je opäť iná temnota a iné svetlo.

 
_____________

Videotext

Duchovný rozvoj Osobnosti
v praxi – to je tvorenie
v duchovnej Láske.
 
_____________
 

 
Pokračovanie nasleduje...

 

  
Rating: 5 / 5 from 21




Recommended Book

AllatRa Book download